Peter Šloser (Chudý) debutoval v roku 2019 knihou Mafiánska poprava? ktorá získala ocenenie Phantarhei awards, čo je na začínajúceho spisovateľa mimoriadny úspech.
Čím si Peter Šloser získal čitateľov?
Mnohé knihy s detektívnou zápletkou sa vyznačujú bodmi, vďaka ktorým pozorný čitateľ dokáže odhadnúť koniec príbehu. Čítať Šlosera je výzva nielen pre milovníkov high krimi, ale aj nenáročných čitateľov. Od prvej vety po poslednú cítiť, že to písal skúsený policajt, ktorý sa vo svojom obore vyzná.
Autor má jednoduchý, ľahko stráviteľný a zrozumiteľný štýl písania. Kapitoly sú krátke, na dve, tri strany, takže príbeh vďaka tomu ubieha rýchlo a dynamicky. Štylisticky má každá jedna začiatok - prvé odstavce, znaky slohovej práce, konštatovania. Autor sa však dokáže plynule napojiť a plne rozvinúť dej. Taktiež dávam do pozornosti jeho rozprávačský talent, ktorý som mala možnosť si vypočuť aj naživo.
Mnohé knihy, ktoré sú zaradené do tohto žánru majú aj romantickú linku, ktorá väčšinou škodí kvalite a do deja nepasuje. Respektíve, autor pozabudne na hlavný problém a rozvinie vzťahovú líniu.
Na čo sa tešiť?
V knihách od Šlosera romantiku nenájdete, zato si však môžete prečítať reálne postupy vyšetrovania. Ľudia sa veľmi často domnievajú, že policajt rieši len jeden zločin s akčným podtónom. Je to skreslená predstava, ktorú ale autor vyvrátil. Ukázal, ako správne a s chladnou hlavou postupovať pri sledovaní podozrivých, ako začať riešiť prípad a od ktorých kompetentných sa odvíjajú jednotlivé postupy. Občas je zvykom že spisovatelia, ktorí sa rozhodnú písať kriminálny žáner nemajú naštudované potrebné informácie k príbehu a ich predstava je skreslená. Autor však neprikrášlene opisuje realitu. Taktiež systém spolupráce policajtov ale aj štátnych činiteľov. Práve neuveriteľná autenticita a profesionálnosť je to, čím si získal publikum. Taktiež ním priniesol nový vietor na slovenský knižný trh.
Realita či fikcia?
Čitateľa priam pobúri zistenie úzkej spolupráce mafie s najvyššími funkcionármi od ktorých by človek očakával maximálnu ochranu a spravodlivosť. Taktiež mieru korupcie na tých najvyšších miestach. Mnohé udalosti majú reálny základ, možno v nich spoznať kauzy, ktoré prenikli na povrch a ktoré si všetci pamätajú. Preto nie je ťažké odhadnúť kto je Rus, Meder či Kasper, ani ich praktiky napriek tomu, že autor prezentuje príbeh v roku 2030 s fiktívnymi menami.
Začiatok sa začína miestnym mafiánom Kazom Šenkom, ktorý si nájde pod autom výbušninu. Ako príbeh súvisí s obávaným Jekelom? Naozaj chystá atentát na ministra? Od toho momentu sa začne sled mnohých udalostí, ktoré sa preplietajú ako pavučina. Prípady ktoré so sebou nijako nesúvisia, potrápia policajtov Tvrdého, Michela a Piláta. Postupne všetko do seba zapadá ako puzzle a záver je namiešaný kokteilom prekvapenia, ktoré nečaká ani skúsený čitateľ.
Sú vôbec potrebné opisy?
Autor je známy svojou priamočiarosťou a nechuťou k dlhým opisom. V tomto prípade ani nie sú potrebné, no predsa len v niektorých pasážach sa žiadali napísať minimálne dvomi, tromi vetami. To by úplne stačilo. Napríklad, čitatelia nevedia ako vyzeralo pracovisko policajtov, akú kanceláriu mal Kasper, výzor vyšetrovateľov a ďalšie drobnosti, ktoré dotvárajú príbehu vrstvu osobitosti.
Charakter čestných policajtov, ktorí sú lojálni heslu "pomáhať a chrániť" je vykreslený bravúrne, opäť netradičným spôsobom. A to vďaka prostrediu popretkávanej korupcie, intríg a klamstiev. Napriek tomu sa občas žiadalo pridať nejaké emócie. Policajt si nemôže dovoliť žiadne osobné city, ktoré by narušili vyšetrovanie. Lenže, aj policajt je len človek a emócií sa čitateľ dočká od Piláta v časti, keď vyšetroval Dominikovu vraždu. Týmto autor ukázal jeho ľudskú stránku a naplno získal moje sympatie.
Pozor na drobnosti a technické chyby
Aj keď je príbeh bravúrne spracovaný bez jedinej logickej chybičky, autor sa nevyhol menším technickým. Tie však nijako nezasahujú do deja a bežný čitateľ ich nepostrehne.
Prvá - Tvrdý telefonuje a spojí si ruky do modlitby: napriek tomu, že autor mi situáciu vysvetlil, v texte nie je opísané, či mu ten telefón vypadol, pridržal si ho plecom alebo ho odložil. (s. 20)
Druhá - Kazo Šenk prešiel za dom. Následne vyšla na terasu Iveta. Keď sa povie za dom, bežný človek si predstaví že tam už nič nie je. Bolo by vhodné napísať priamo že šiel na terasu. (s. 23)
Rada od literárnej kritičky:
Odporúčam si udalosti vizualizovať, tým pádom sa autor vyhne aj podobným technickým chybám. Taktiež nebáť sa opisov tam, kde sú potrebné.
Peter Šloser si právom získal čitateľov a talent na písanie rozhodne má. Ak si zachová svoju špecifickú autorskú stopu, môže čitateľom priniesť ešte množstvo zaujímavých príbehov. V súčasnosti sa od neho môžeme tešiť na ďalšiu knihu kde sľubuje reálne prípady na čele s Tvrdým, Michelom a Pilátom.
