Do povedomia ľudí vošla v roku 2019 LGBT príbehom Maj pekný deň, ktoré vyšlo vo vydavateľstve Magna. Na konte má aj dve kuchárske knihy so spoluautorkou Barborou Húbekovou. Úspech však zožala neogotickou sériou Barevansonovcov.
Srdce čitateľa si autor najlepšie získa tvrdou prácou a progresom. Táto autorka je ďalším príkladom, že slovenský knižný trh ponúka kvalitných spisovateľov, ktorí sa každou knihou zlepšujú.
Na tejto sérii je výhoda to, že sa dá čítať samostatne, nezávisle od predchádzajúcich dielov. Napriek tomu je lepšie, ak čitateľ má prečítaný Orlí zámok, (3. diel) pretože postavy sú poprepájané.
Okultizmus, mágia a pohanské zvyky
Justína je mladá Wiccanka, s ktorou sa už čitatelia zoznámili v Orlom zámku. Pred nástupom kresťanstva, starovekí Slovania vyznávali bohov, mágiu, runové písmo a prírodné sily. Tieto aspekty opäť ožívajú v príbehu Líščí zámok.
Je obdivuhodné, koľko nových poznatkov nám autorka predostrela - od spolunažívania v harmónii s prírodou, vzívania prastarích bytostí, ktoré majú svoje pôvodné mená, až po magické rituály. Rovnakým dielom sa dozviete účel nielen okultných, ale aj bežných predmetov, napríklad využite kuchynskej soli. Bolo vidno že autorka má o tematiku záujem a jednotlivé procesy naštudované. Nešlo len o ploché pomenovania s cieľom zaplniť priestor. Ide o komplexné predmety mágie, presne určené na jednotlivé úkony. Fascinujúce na tom je, že ich využitie je spojené vždy s iným rituálom. V príbehu nechýbajú ani duchovia. Názory ľudí sa rozchádzajú, no azda každý má skúsenosť s nadorirodzenými javmi- mŕtvi v zrkadle, tajomné zvuky, ktoré si nevieme vysvetliť, levitujúce predmety či padnutý obraz. Táto zmes do tajomného príbehu rozhodne patrí. Lina Franková dané skutočnosti opísala vierohodne s prímesou hororu, gradácie, pri ktorom budete mať zimomriavky.
Toto všetko premiešala s predmetom, ktoré sa v histórii teší smutnými až tragickými príbehmi.
Pohľad na dvojičky vyvoláva záujem a pri pohľade na nich sa dnes už len pousmejeme. Siamskí súrodenci boli zaradení do obludária či cirkusu s neľahkým osudom. K rodu Barevansonovcov sa ale dokonale hodia. Napriek fyzickému oddeleniu sú mnohé faktory stále fascinujúce. Zdieľajú dvojičky rovnaké pocity? Ako veľmi sú identické? Majú rovnakú povahu? Bolo zaujímavé pozorovať črty každého zo súrodencov: navlas rovnaké a predsa odlišné.
Apolinár, na ktorého sa primárne príbeh sústreďuje, si zaručene získa srdcia čitateľov svojou pokojnou a rozvážnou povahou. Pre mňa chvíľkami nudným stereotypom hlavného hrdinu, no čitateľský zážitok to nijako nenarušuje. Čo by som mestami upravila, sú dlhé súvetia v opisoch, pri ktorých môže čitateľ strácať pozornosť. Osobne by som niektoré vety rozdelila, alebo skrátila. Môžete sa ale tešiť a postupne pozorovať klasický vzorec zápletky, čo spraví radosť nejednej romantickej duši.
Keď sa vedľajšia postava vydarí lepšie, než hlavná
Pokiaľ bol Apolinár občas nudný, jeho protiklad bol jeho dvojča Hypolit. Na ňom sa autorka dosýta vybláznila, dodala mu presne „ten” potrebný šmrnc, ktorý som u jeho dvojčaťa, ako hlavného hrdinu, postrádala- živelnosť, bohémstvo, nespútanosť, čierny humor a v neposlednom rade, cynizmus. Z psychologického hľadiska je zrejmé, že čitateľ si ľahšie vytvorí vzťah k postave na základe jeho povahových vlastností, zážitkov či momentálneho prežívania. Ani ja nie som výnimkou, Hypolita som si zamilovala. Čitateľ sa občas pousmeje nad jeho bláznivými výmyslami, cynizmom hraničiaci so sarkazmom a „barevansonovskou” záľubou. Úplný strop a bizár bol narodeninový banket, ktorý je síce opísaný ako ďalší z Hypolitových výstrelkov, no určite zábavný, na ktorom sa dá zasmiať. Občas som si nevedela zaradiť jeho správanie hraničiace s posadnutosťou. Vadili mi niektoré pridané vlastnosti ako vzdorujúcemu dieťaťu, ktoré mohli mať vzhľadom na vek dospelejší podtón. No keď sa hlbšie zamyslíte nad ním, uvidíte vystrašeného mladíka a strach zo straty dvojčaťa v akomkoľvek zmysle. Táto láska je občas až nevysvetliteľná tak, ako stále niektoré záhady dvojičiek, preto v konečnom dôsledku všetky Hypolitove vrtochy zapadnú do seba.
Dej má perfektnú gradáciu počas celej knihy. Dokonca aj romantická linka má v pozadí nadprirodzeno, takže neskĺzla ešte viac do stereotypu. O pozornosť čitateľa teda núdza nie je.
Niektoré náboženstvá existenciu démona v predmete označujú za čiernu mágiu. K takým patria napríklad kresťanstvo, či jehovovi svedkovia. Myslím, že autorka presne opísala nebezpečenstvo temných síl aj prostredníctvom tohto faktu. V histórii môžeme vystopovať prítomnosť čiernej mágie v predmetoch (najznámejší príklad bábika Annabell), zlé energie vo vešteckych kartách, či starých domoch. Rovnako aktuálna je téma násilnej smrti a otázka, čo sa s dušou stane „potom”? Pôjde do „neba” do ”pekla” či zotrvá blúdiť medzi živými? Rodinné krivdy by mali byť napravené nielen v knižnom, ale aj v reálnom svete, aby boli v rovnováhe príroda, aj človek.
Táto kniha patrí medzi najlepšie medzi autorkinou doterajšou tvorbou, ktorá by mohla byť sfilmovaná. Užijete si obrovskú dávku nadprirodzena, príbeh vás zavedie na krásny zámok a prežijete si lásku, ktorá sa ale nekončí gýčovo. Rozhodne odporúčam túto knihu každému, kto má otvorenú myseľ a je ochotný prečítať si niečo neokukané a netradičné.
