Vychádza Vám ďalšia kniha. Prezraďte nám niečo o nej.
Novinka Kolega z pekla je príbeh o dvoch protikladoch, ktoré sa priťahujú. Milica je drzá etická hackerka, ktorá má rada rockovú hudbu a svoj život žije v podstate v utajení. Leon je slávny model a influencer, povaha slniečko a na rozdiel od Milice žije svoj život na výslní. Keď ich prinútia spolupracovať na rovnakom projekte, najskôr sú z nich veľkí nepriatelia. Leon sa však Milici veľmi rýchlo dostane pod kožu a keď sa iskry hnevu zmenia na úplne iné iskrenie, vypláva na povrch pravda o ich prvom stretnutí, ktoré nebolo úplne náhodné...
Z anotácie si čitatelia môžu všimnúť, že problematika sa dotýka aj sociálnych sietí. V akom zmysle ste na ne chceli poukázať?
Zamerala som sa na tému bezpečnosti na internete. Na sociálnych sieťach zdieľame veľmi veľa osobných informácií a často si neuvedomujeme, aká môže byť naša „digitálna stopa“ nebezpečná, keď sa dostane do nesprávnych rúk.
Máte nejakú zlú skúsenosť? Napríklad hacknutie účtu, hoaxy, obťažovanie...
Takmer všetko z menovaného. Dnes sú už rôzne podvody na internete na dennom poriadku takmer u každého používateľa.
Mali ste inšpiráciu na povolanie hlavných hrdinov?
Svet etických hackerov ma fascinuje už dlho. Pár z nich som stretla na jednej biznisovej konferencii a odvtedy som mala ich profesiu tak nejako v hlave s tým, že raz by som ju mohla použiť v niektorej knihe. Ten čas prišiel práve pri novinke Kolega z pekla. Rozhodla som sa dať toto povolanie ženskej hrdinke, pretože ženy v IT sú stále v menšine a ja som chcela poukázať aj na to, že sa môžeme stať kýmkoľvek, kým chceme. Aj etickými hackerkami.
Influencerstvo je mi zasa blízke vďaka tomu, že mojou komerčnou prácou je marketing a tvorba obsahu na sociálne siete, čiže aj keď sama „neinfluencujem“, denne žijem život veľmi podobný tomu influencerskému. Táto profesia sa mi teda opisovala veľmi ľahko. Chcela som poukázať aj na to, že práca influencera a tvorcu obsahu vôbec nie je ľahká, aj keď si spoločnosť myslí presný opak.
Zostaňme ešte pri sociálnych sieťach. Ľudia dennodenne postnú desiatky príspevkov a fotiek, častokrát aj osobné s deťmi. Aký máte na to názor?
Každý samozrejme môže postovať, čo uzná za vhodné, osobne si však myslím, že treba uvažovať aj nad dôsledkami. Ono totiž platí, že čo je raz na internete, už je tam navždy.
Platí, že čo je raz na internete, už je tam navždy.
Ak aj človek fotku následne u seba vymaže, už je nahraná v niekoľkých kópiách na serveroch sociálnej siete niekde na druhej strane zemegule a nad týmito kópiami už človek nikdy viac nebude mať kontrolu. Zároveň ak má človek verejný profil, jeho fotky si môže ktokoľvek stiahnuť, ďalej ich manipulovať alebo rozširovať. Obzvlášť nebezpečné je to pri fotkách detí, ktoré sú nahé (napr. vo vani, na kúpalisku), takéto fotky totiž často končia na rôznych pedofilných stránkach. Nechcem ľudí nijako strašiť, ale občas je fajn premyslieť si, či to, čo idem postnúť, nemôže mne alebo mojim blízkym nejako ublížiť.
Nedávno novinárka Kristína Kövešová upozornila na nelegálne obchody na hranici, aj detskú pornografiu. Myslíte, že takéto prípady vznikajú aj z nevedomosti a ľahkovážnosti ľudí?
Určite áno. Ako vravím, netreba postovať ani posielať citlivý materiál cez internet, vie sa to škaredo vypomstiť.
Aká by mala byť podľa Vás prevencia? Je potrebné ľudí upovedomiť a vzdelať o nástrahách? Hlavne staršie a stredné generácie.
Osveta existuje, len jej ľudia nevenujú pozornosť, pretože nemajú pocit nebezpečenstva. Asi by sme nikoho cudzieho nepustili domov do bytu pozerať sa na to, ako sa naše dieťa kúpe, ale video z takéhoto kúpania v pohode zavesíme na internet, kde ho vidia tisíce cudzích ľudí. Je to o zmene postoja, ktorá nenastane zo dňa na deň. Internet, sociálne siete a umelá inteligencia sa vyvíjajú oveľa rýchlejšie, ako myslenie spoločnosti. Teším sa však z toho, že rôzne občianske združenia, ale aj experti šíria osvetu a vždy si nájde svoje publikum.
Vieme že lokácie miest kde sa príbehy odohrávajú, sú vždy veľmi presné. Okrem skúseností používate aj mapu ulíc, či poznámky?
Som typ autorky, ktorý si podľa možností lokácie vždy osobne prejde. Vo Viedni aj v Záhrebe som bola niekoľkokrát ešte predtým, než som napísala scény zasadené v týchto mestách. Robím si foto a video dokumentáciu, ku ktorej sa vždy viem vrátiť. Najviac však spraví osobné navnímanie atmosféry daného miesta, ktoré potom viem preniesť na papier a cez svoje riadky potom aj čitateľov preniesť do danej lokácie.
Máte už ďalší nápad na knihu? Kde by sa príbeh odohrával?
Mám už niekoľko ďalších nápadov a práve sa rozhodujem, ktorý začnem písať. Nechcem prezrádzať veľa, ale v hre sú Krakow, Toskánsko alebo Grécko a jedno slovenské mesto.
Aká je Vaša vysnívaná destinácia?
Mám ich viacero, ale raz by som sa veľmi rada pozrela na Bora Bora.
Ako literárna kritička si v knihách a textoch čoraz viac všímam anglické výrazy, či čechizmus. Myslíte že tým, ako sa jazyk vyvíja môže postupom času zaniknúť spisovná slovenčina?
Určite nie. Jazyk je živý organizmus a ani my dnes nerozprávame tak, ako rozprávali napríklad Štúrovci. Je prirodzené, že aj našu rodnú reč ovplyvňujú iné jazyky, tak ako aj slovenčina ovplyvňuje napríklad tie susedské. V rakúskej nemčine je množstvo slov ovplyvnených slovenčinou a češtinou. Študovala som lingvistiku a veľmi ma baví sledovať, ako sa jazyk vyvíja a ja osobne som rada, že neustrnul v jednej podobe.
Okrem písania sa venujete aj podnikaniu. V čom podnikáte?
Venujem sa hlavne marketingu, brandingu a literárnemu koučingu.
Do knižného sveta ste vstúpili dielom Zlaté puto, ktoré by mala byť trilógia. Kedy sa čitatelia dočkajú pokračovania? Bude vôbec nejaké?
Pokračovanie mám rozpísané, no dátum vydania zatiaľ nemám naplánovaný. Táto moja séria je v menšinovom žánri, ktorý nie je až tak finančne lukratívny a keďže som samovydavateľka, musím sa aktuálne zameriavať hlavne na knihy, ktoré si na seba zarobia. Neskôr príde rad aj na sériu, z ktorej mám síce radosť a aj čitatelia si ju chvália, no až tak nezarába.
V ktorom žánri sa cítite najlepšie a v ktorom nie?
Píšem hlavne romantiku, romantické trilery a biznisové knihy. Všetky tieto žánre mám rada a striedam ich, rada si idem od jedného oddýchnuť k druhému či tretiemu. Raz by som ešte rada napísala fantasy, no do iných žánrov sa veľmi nechystám. Celkom sa vyhýbam krimi a hororom, takéto knihy ani nečítam, ani ich nechcem písať.
Na čo by ste si netrúfli?
Je veľa žánrov, v ktorých sú lepší iní spisovatelia a jeden autor ani nemôže obsiahnuť všetky, takže bolo by ich mnoho.
11. novembra sa uskutočnil aj knižný veľtrh Bibliotéka, na ktorom sme Vás mohli vidieť. Krstili ste tam svoju novinku?
Na Bibliotéke som vystúpila v rámci besedy ku svojej knihe Kolega z pekla, no nekrstili sme ju. Mám takú zásadu, že svoje knihy už nekrstím, pretože potom sa im paradoxne darí akosi lepšie :)
Čo by ste chceli odkázať čitateľom?
V prvom rade chcem všetkým veľmi pekne poďakovať za to, že si kupujú moje knižky a podporujú tak moju autorskú a vydavateľskú kariéru, vďaka čomu môžem písať ďalšie a ďalšie príbehy. Chcem poďakovať aj všetkým tým, ktorí si dajú tú námahu a napíšu mi hodnotenie na stránky kníhkupcov či postnú príspevok s mojimi knihami na sociálne siete, veľmi si to vážim. No a na tomto mieste by som rada všetkým aj zapriala krásne a pokojné blížiace sa Vianoce, aby mali v prvom rade čas na seba a veľa času na čítanie :)
Ďakujem za rozhovor.
Ivica Ďuricová je autorka s triezvym pohľadom na svet. Jej poukázanie na spoločenské problematiky je reálne a výstižné. Kým vyjde jej ďalšia kniha, dovtedy si čitatelia môžu prečítať jej novinku Kolega z pekla.
