K jeseni neodmysliteľne patria knihy. Od 7.-9. 11.2024 ste sa mohli zúčastniť v bratislavskej Inchebe Bibliotéky a pedagogiky, výstavy minerálov (7.-10.11.2024), či Interbeauty (8.-9.11.2024)
Súčasťou Bibliotéky bola žánrová rozmanitosť ako literatúra faktu, ženské romány, detská literatúra, detektívky, náučná literatúra, sci-fi, poézia, ezoterika či náboženská literatúra. Mohli ste sa stretnúť so svojimi obľúbenými autormi, zúčastniť sa besied, autogramiád, odfotiť sa, alebo si vypočuť prednášky s policajnou preventistkou Ľudmilou Húskovou o prevencii šikany a kyberškany v školách. Všetky besedy sa konali pod taktovkou vydavateľstiev, ako: Lingea s.r.o, MonArt creative s.r.o, Naše Vojsko s.r.o, VENUPRESS s.r.o, vydavateľstvo Motýľ s.r.o, Slovart s.r.o a mnohé iné.
Deti sa potešili najrôznejším hrám v rámci Festivalu spoločenských hier, kde si mohli zahrať úplné noviny, aj overenú klasiku. Bohatý program na pódiu Slovart doplnili aj „bookstagramerky“ z podcastu Perlíme o knihách: Klaudia Kántorová, Alžbeta Hrúzová a Kristína Toroková.
Nešlo si však nevšimnúť absenciu najväčšieho vydavateľstva Ikar, ktoré sa na rozdiel od minulého roku Bibliotéky nezúčastnilo. To však neubralo dobrej a pozitívnej atmosfére.
Pre Sme.blog poskytli rozhovor dve populárne slovenské autorky Monika Wurm a Baja Dolce. Prezradili novinky nielen o svojich novinách, ale aj o úspechoch v osobnom živote.
Ako prvú som vyspovedala Moniku Wurm, ktorej vyšlo už desať kníh, na konte má české, nemecké aj anglické preklady a niekoľko poviedok.
"Tajomstvo v mojom úspechu sa ukrýva v mojich čitateľoch"
Ďakujem za Váš čas a že ste opäť prijali moju ponuku na interwiew.
Ďakujem, potešenie je na mojej strane a som šťastná, že môžem viesť tento rozhovor páve s vami.
Potešenie je aj na mojej strane pani Wurm. Od nášho posledného rozhovoru uplynul rok. Čo sa za ten čas u Vás zmenilo?
O tom by som vedela veľa rozprávať a neviem, či by nám to vydalo po časovej stránke. V každom prípade za celý jeden rok, sa mi podarilo vydať dve knižné novinky a jeden diár pre ženy. Okrem toho plánujem český preklad Chlad ohňa a chuť kokaínu, lenže do tohto bodu sme sa ešte nedostali.
Na svojich sociálnych sieťach ste informovali verejnosť so súdnym prípadom, o ktorom sme sa aj rozprávali ohľadne vášho „zohavenia,“ aj to, že ste prípad vyhrali. Aké máte z toho pocity?
Toto bol pre mňa ťažký boj a aj keď mám skúsenosti pred kamerami a s rozhovormi, nič sa tomu nemôže vyrovnať. Bola to pre mňa najstresujúcejšia skúsenosť, akú som v poslednom čase mala. Našťastie všetko išlo oveľa lepšie, ako som si predstavovala a vďaka bohu, som tento súd po druhý krát vyhrala.
Aj vlani ste sa zúčastnili Bibliotéky. Ako hodnotíte knižný veľtrh vtedy a teraz?
Môžem povedať, že tento rok som postrehla oveľa menej ľudí ako vlani. Ďalej ma dosť prekvapila skutočnosť, že sa tu nenachádza vydavateľstvo Ikar. Avšak ľudia, ktorých som stretla počas celej Bibliotéky, sú tí najúžasnejší, najláskavejší ľudia, akých som mohla v knižnom biznise stretnúť. Takže moje dojmy sú zatiaľ veľmi pozitívne.
S kolegyňou Bajou Dolce ste mali besedu na žáner Dark romance. Vedeli by ste si s ňou predstaviť napísať duet v takomto žánri?
Človek by mohol povedať „nikdy nehovor nikdy,“ a ja by som si samozrejme duet vedela predstaviť, pretože aj v minulosti som napísala zbierky poviedok s inými autormi. Ale samozrejme je to niečo iné, no myslím si, že by som to dokázala a že je to v mojich schopnostiach a v mojej kompetencii.
Tento rok Vám vyšli dve knihy a jeden diár. Čo chystáte pre čitateľov v roku 2025?
V roku 2025 chystám vydať minimálne dve knihy. Prvá by mohla vyjsť koncom marca alebo začiatkom apríla. Na tejto knihe už momentálne pracujem, a názov tejto knihy som ukryla v mojej poslednej knihe Chlad kokaínu a chuť pomsty.
V nemčine vám vyšlo Rockové tango. Ako vnímate rakúsky knižný trh a slovenský?
Na nemeckom trhu mi vyšli knihy Rockové tango a Slzy predaných dievčat, niekoľko zbierok poviedok. Nemecký trh je veľmi náročný, pretože na slovenskom trhu je to oveľa ľahšie než na rakúskom, alebo respektíve na tom nemeckom. V Nemecku funguje hľadanie autorov úplne inak, ide to cez takzvaného skauta. A tento skaut nedáva autorom veľkú šancu. Takisto majú veľmi ťažké postavenie aj zahraniční autori, pretože na nemeckom trhu je extrémne veľa nie „béčkovej“, ale „céčkovej“ literatúry. Tým pádom je trh presýtený nie tou najkvalitnejšou literatúrou.
Je rozdiel medzi rakúskym a slovenským čitateľom?
Áno, rakúsky, alebo nemecky hovoriaci čitateľ je oveľa ďalej ako ten slovenský po psychologickej stránke. To, čo mi eventuálne môže vytknúť slovenský čitateľ, nemecky hovoriaci čitateľ pochopí oveľa lepšie.
Do Viedne ste sa vydali, no vedeli by ste si predstaviť vrátiť sa späť na Slovensko? Predsa len, doma je doma...
Ja milujem svoju domovinu, milujem dedinku, v ktorej som vyrastala, lenže toto je taká vec, že existujú veci, pre ktoré by som rada žila na Slovensku, a existujú veci, pre ktoré milujem bývať v Rakúsku. Lenže momentálne neviem definovať, či by som sa vedela vrátiť na Slovensko, ale určite budem „pendlovať“, ako to robím aj teraz. Nejaký čas rada strávim na Slovensku, ale potom sa takisto rada vrátim aj do Rakúska.
Na prvej vlne objednávok ste vypredali vyše tisíc kusov výtlačkov. Druhá vlna bola rovnako úspešná. Prezradíte čitateľom tajomstvo takéhoto úžasného úspechu?
Ja si myslím, že tajomstvo v mojom úspechu sa ukrýva v mojich čitateľoch. Pretože môžem povedať, že mám tých najúžasnejších, najlaskavejších a najoddanejších čitateľov, akých si autor môže predstaviť. A som veľmi vďačná, že mám takýchto čitateľov, ktorí ma podporujú a som naozaj extrémne vďačná a s pokorou ďakujem
Ak by ste mali zo svojich kníh odporučiť len jednu, ktorá by to bola? A prečo?
Toto je veľmi náročná otázka. Tu by som doplnila otázku: chce si čitateľ poplakať, alebo chce šťastný koniec? Ak si chce poplakať, odporúčam Rockové tango. Ak túži po šťastnejšom, uspokojivejšom konci, odporúčam jednoduchšiu knihu, Kráska a beštia.
Vydavateľstvo Absynt vydáva skutočné príbehy ľudí vo forme reportáže, napríklad pád továrne Rana plaza v Bangladéši, skutočný život v Severnej Kórei, či útok na slovenskú Tepláreň. Vieme, že aj vy máte takéto knihy. Ktoré by ste odporučili?
Všetky moje knihy nejakým spôsobom bazírujú na skutočných príbehoch. Neexituje ani jedna knižka z môjho pera, kde by nebol zakomponovaný skutočný príbeh. Ale najviac spájaná s realitou je moja druhá kniha Slzy predaných dievčat. Tam je veľmi veľké percento reálnych príbehov žien, ktoré si prešli skutočným peklom.
Čo by ste poradili začínajúcim autorom?
Začínajúcemu autorovi by som poradila, aby sa nevzdával, aby dal svojej knihe šancu, aby s nenechal utlačiť ľuďmi, ktorí mu hovoria, že nemá šancu na tomto silnom slovenskom knižnom trhu. V každom prípade by som každému poradila, aby sa nevzdával.
Chceli by ste niečo odkázať aj čitateľom Sme?
Čitateľom Sme by som rada odkázala, že im veľmi pekne ďakujem, že sú mojimi čitateľmi a že dali šancu tomuto článku, že ho prečítali až dokonca a s vďakou a pokorou sa teším na našu spoločnú čitateľskú budúcnosť.
Veľmi pekne ďakujem za Váš vzácny čas a za opäť perfektný rozhovor.
Čas si spravila aj ďalšia slovenská autorka Baja Dolce. Na konte má sedem titulov, spoluautorstvo aj české preklady. Ďakujem autorke že poskytla rozhovor pre denník SME.blog.
Ako sa máte?
Ďakujem veľmi pekne, mám sa výborne, dúfam, že aj vy, a ďakujem, že ste ma oslovili na tento rozhovor.
Pamätáte si na svoj prvý príbeh? O čom bol?
Úplne presne si ani nepamätám. Ja som začala písať ešte, keď som mala trinásť rokov, čo bolo teda veľmi dávno, ale potom som si založila vlastný blog, kde som písala kratšie príbehy. Vlastne, v tom čase som písala aj dva príbehy naraz. Ale úplne presne si už nepamätám, ktorý bol prvý. No čo mi utkvelo v pamäti, bol jeden príbeh... tuším sa volal Moja susedka je paparazzi. Hlavná hrdinka bola novinárka a mala zistiť nejaké informácie o nejakej hviezde. Predstierala, že je obyčajná žena, nasťahovala sa vedľa a... bol to taký pekný detský príbeh o láske. V tom čase som skôr písala len pre seba než pre čitateľov a hádam som sa odvtedy v písaní trošku posunula.
A kedy ste začali písať pre čitateľov?
Bolo to asi po troch, štyroch rokoch, čo som mala blog a mala som tam asi tridsať príbehov. Nečakala som však, že to ľudí zaujme. Čitateľky mi ich pravidelne čítali a komentovali. Vtedy mi povedali, že by som mala vyskúšať napísať aj niečo obšírnejšie, poslať to do vydavateľstva a vyskúšať šťastie. Vtedy mi vnukli myšlienku. No potom sa v mojom živote udiali isté udalosti, a musela som písanie na pár rokov odložiť. Ale aj tak som sa k tomu vrátila a tak vznikla moja prvotina Placebo.
Na konte máte niekoľko žánrov, od Dark romance, nežnej romantiky až po komédiu. Ktorý žáner sa vám najlepšie píše?
Ja to mám tak pol na pol. Niekedy sa vyžívam v písaní dark romance, potom som presýtená ťažšími témami a vtedy mi dobre padne oddychovka, ako napríklad Ten ľavý. Ale dark romance je zatiaľ pre mňa to pravé, pretože tam môžem písať o témach, o ktorých sa nerozpráva nahlas
Viete si predstaviť napísať aj čisto LGBT príbeh?
Ja si myslím, že áno. Každý, kto číta moje knihy, vie, že podporujem LGBT komunitu, mám medzi nimi veľa priateľov. Sú to úžasní a inšpiratívni ľudia.
V marci tohto roku ste boli nominovaná v kategórii český bestseller, najpredávanejšie knihy roka 2023. Po prieskume trhu si myslíte, že aj kniha Monroe by mohla mať taký úspech?
Toto úplne presne neviem, ale je to väčšinou syndróm prvej knihy, ktorá zažije najväčší úspech, a tam sa už čitatelia pretriedia na tých, ktorým sa kniha páčila, tých, ktorí budú pokračovať a sériu dočítajú dokonca. No a ďalej sú čitatelia, ktorých príbeh až tak neoslovil. Uvidíme. Dúfam, že sa to podarí a že aj tretia časť zaujme tak, ako predošlé dve. Ja som vďačná, či už bude nejaká nominácia, alebo nie.
V poslednom čase na stránke Martinusu pribúdajú negatívne kritiky a tie neobišli ani vás. Ako ich vnímate?
„Knihy majú spájať, nie rozdeľovať. Literatúra má byť niečo, čo nám spríjemňuje voľný čas, napĺňa nás.“
Zo začiatku, ešte ako začínajúcej autorke, ma to vedelo veľmi zasiahnuť. Veľa vecí som si brala osobne a chcela som to vzdať. Energia tých ľudí sa mi nepáčila, necítila som sa dobre a rozmýšľala som, či mám pokračovať. Našťastie som mala okolo seba úžasných čitateľov, ktorí ma podporovali, a vtedy som si položila otázku: pre koho píšem? Pre hejterov, alebo pre čitateľov, ktorým sa moja tvorba páči? Naučila som sa, že s každým úspechom prichádza pozitívne, ale aj niečo negatívne. Niektoré veci ma ešte stále dokážu zabolieť. Naposledy to bolo, keď v recenzii urážali mojich čitateľov a všeobecne čitateľov žánru dark romance. Toto sa nepatrí, pretože knihy majú spájať, nie rozdeľovať.
Aké máte ciele v ďalšej spisovateľskej kariére?
Teraz, po Dark romance sérii, by som si chcela dať so sériami na chvíľu pauzu a mám v pláne napísať jednodielny, romanticko-erotický príbeh. Neviem, kedy sa mi to podarí, momentálne nesľubujem nič a nemám konkrétny termín. Chcem si písanie užiť, ale bude to prekvapenie pre vás, v budúcom roku.
Ako hodnotíte tohtoročnú Bibliotéku?
Sme radi, že aj tento rok sme sa mohli zúčastniť. Všetci sme dobre naladení a tešíme sa, že sa ľudia zaujímajú o naše knižky. To je pre nás autorov najväčšia odmena.
Je niečo, čo ešte chcete povedať našim čitateľom?
Hlavne, aby ste si príbehy užívali, aby vás spájali a nerozdeľovali, aby ste sa navzájom rešpektovali. Každý nech číta to, čo ho baví, pretože literatúra má byť niečo, čo nám spríjemňuje voľný čas, napĺňa nás a dúfam, že to tak aj zostane. Prajem všetkým veľa úžasných titulov, aby sa vám dostali do rúk také, ktoré vás zaujímajú.
Ďakujem autorkám za rozhovor. Na Bibliotéku sa môžete tešiť aj na budúci rok
