Sebavedomé dieťa

Nedeľa večer, tvár mi omŕza od jemného studeného vánku. Stojím na zastávke a prichádza autobus. Nechcem znižovať nikoho hodnotu, ale tie dve pipkovité stvorenia naozaj vedeli liezť na nervy. Po ničom inom som tak netúžila, ako po šálke horúceho čaju s rumom a tichej chvíľke rozjímania...

Písmo: A- | A+
Diskusia  (22)

Sadla som si hneď dopredu k malému asi šesťročnému dievčatku. Povedala som si, to je to pravé, budem mať chvíľku pokoja. No už o minútku ma realita vyviedla z omylu. Dve pipky adolescentného veku sa vrútili do autobusu, sadli si rovno za mňa a začali kotkodákať o svojich ožranských akciách a sexuálnych zážitkoch. Myslela som, že prepnem svoje senzory a začnem sa tváriť ako mŕtvy chrobák - že vylezte mi na hrb. Toto predsa riešiť nebudem...

Zrazu som po svojej pravej ruke zaregistrovala pohyb. Dievčatko, nazvime ju Eliška, sa otočila dozadu a zahlásila: „Prosím vás, mohli by ste byť tichšie? Nie ste predsa na nejakej diskotéke, kde môžete hulákať...“ Pipky ostali civieť akoby spoza rohu videli prichádzať gazdinú so sekerkou v ruke. Táto malá sopľaňa si čo dovoľuje?

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Chalan sediaci oproti mne sa jemne pousmial, kukol na mňa a ja som bola hrdá na oboch. Fandila som jej. Tento postoj by som čakala skôr od jej starej mamy. Tá však bola ticho a len pozorovala. Autobus šiel ďalej a asi o tri minúty sa detský hlások ozval znova: „Tak ako vidím, ešte stále vás to baví, provokovať.“ To už bola silná káva a na malú blondínku sa zniesla vlna nadávok, irónie a smiechu. Že aká drzá tá malá potvora...

Eliška sedela hrdo na sedadle, pokojná a akoby bez emócií. Ešte jedenkrát sa zopakovalo upozornenie, aby boli pipky ticho, ale nepomohlo. Potom ešte okomentovali práve nastupujúceho chlapca, že aký exot, a tá malá povedala niečo v zmysle: „Ten človek nie je taký, ako vy dve...“

SkryťVypnúť reklamu

Keď som vystúpila, mala som pocit, že som práve opustila inú planétu. Eliška, ktorá sebavedomo vyjadrila svoju požiadavku, sa stala pre tento deň mojou osobnou hrdinkou. Bola prirodzená a nebolo možné zlomiť jej vieru v seba. Má to aj druhú stránku. Možno z nej vyrastie uhundraná rozmaznaná deva... Nuž, možné je všetko. Rozhodne však obdivujem postoj, s akým dokázala čeliť „veľkým dospelým“. Koľkokrát sa my, dospelí, dokážeme postaviť za to, čo vyjadrujeme? Koľkokrát hráme hry, v ktorých nie sme sami sebou? Koľkokrát máme strach poukázať na to, čo nie je správne? Malé dieťa, ktoré som dnes stretla, ukázalo to, na čo mnohí z nás už zabudli. Na úprimnosť a čistotu...

Jana Teluchová

Jana Teluchová

Bloger 
  • Počet článkov:  3
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Milujem všetky farby dúhy a vôňu búrky, milujem život, ktorý žijem a túto lásku mi nikto nemôže vziať... Zoznam autorových rubrík:  NezaradenáNázory a úvahy - PRED...

Prémioví blogeri

Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

92 článkov
Věra Tepličková

Věra Tepličková

1,079 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

91 článkov
Anna Brawne

Anna Brawne

104 článkov
INEKO

INEKO

117 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu