Už ako malý chlapec som behal po sídlisku s nadváhou a nevedel si nájsť priateľov. Zatváral som sa za vchodovými dverami a so zaťatými zubami premýšľal, prečo ma všetci nenávidia. Bol som paranoidné a uzavreté dieťa, ktoré žiadalo iba trochu úcty a pochopenia. Nedokázal som dôverovať a iba obtiažne to dokážem teraz.
Druhou fackou bol rozchod mojich rodičov. V tej dobe to bolo niečo neprípustné, a preto si viete predstaviť, ako som sa musel cítiť. Všade dookola navonok ucelené a šťastné rodiny a tá naša rozhádaná a znepriatelená. Nikto si nedokáže ani predstaviť tie pohľady, ktoré ma každodenne vešali na kríž a pálili na najväčšom námestí nášho mesta.
Rastiem a rastiem, moji rodičia spolu nekomunikujú, maximálne za prítomnosti právnikov. Školu som flákal a vždy som sa chcel stať pracovníkom v mediách, aby som presadil, že aj ľudia ako ja môžu byť správni. Zatiaľ sa mi to nepodarilo. Mám flexibilný pracovný čas a prispievam do rôznych regionálnych denníkov, kde neexistuje šéfredaktor, ktorému by ste sa museli podriaďovať, resp. chce, aby ste niečo napísali a je jedno čo, len nech zaplní prázdne stránky nízko-nákladového denníka.
Môj život sa mi páči. Mám exotické meno, voľno kedy si poviem a prácu, čo ma baví. Som neskutočne zaľúbený a moja láska je hlboká a vrúcna. Milujem prekvapenia a ľudí, ktorí už od útleho veku vedia, čo chcú v živote dosiahnuť. Verím, že mladí ľudia už od mala môžu mať určené priority a zásady, ktoré nikdy neporušia. Ja som živým príkladom. Napočúval som sa: "Uvidíš, zažiješ, zmeníš..." Ja som uvidel, zažil a nezmenil.
Vždy som bol nepochopený a pritom o krok vpred. Rád sa hnevám a kritizujem. Kritizujte aj vy mňa. Potrebujem to. Hnev ma ženie vpred a inteligentná kritika krotí. Rád sa delím o svoj názor a nijakou dostupnou metódou ho nedokážete zmeniť. Som už raz taký...
Prajem príjemné čítanie, tento blog je pre Vás!
