Každý sa už stretol s tým, že ho niekto oklamal a nikdy sa pravda neodhalila, alebo že on sám klamal a nikdy mu na to neprišli.
My ľudia klameme stále, na dennej báze. Zvykli sme si na to, je to pohodlné. Nie sú to vždy veľké klamstvá s účelom oklamať človeka. Spomeňte si, ako ste naposledy rozprávali nejakú vtipnú príhodu. Naozaj ste nič neprikrášlili? (Ak nie, tak okej, klaniam sa.)
Nie je to také zlé. Nič sa nestane, keď to poviem. Je to iba drobné klamstvo. Je to pre jeho dobro... To, a mnoho iného, si hovoríme, keď vravíme niečo, čo nie je úplne pravda. Nie úplne pravda. Ďalšie krásne slovné spojenie. Nie úplne pravda – tak úplne či neúplne? Áno alebo nie? Máločo na svete je tak čierno-biele ako pravda. No jednoducho, buď to je pravda, alebo nie je.
Čo je ale najhoršie, je, že výhovorky ospravedlňujúce klamanie v zápase s vlastným sebavedomím prerastajú z našej mysle do zriadenia spoločnosti. A teraz nemyslím verejných funkcionárov klamúcich, až sa im z úst práši. Na klamstve a klamaní je postavená celá naša spoločnosť. Autá fičia na benzíne, dízli, elektrine, vodíku... my fičíme na lži. Systém je skrátka nastavený tak, aby ten, čo klamal, mal výhodu, a teda, ako sa vravelo za sociku: Ten čo nekradne, okráda vlastnú rodinu. Len s klamaním.
Príklad.
Bol som u kožnej a vypaľovala mi dusíkom bradavicu. Na konci mi povedala, že mám prísť o dva týždne, ale kalendár má plný, takže musím zavolať a povedať, že ma to bolí a vypýtať si urgent. Takže vlastne klamať. Navyše mi to povedala doktorka, pre ktorú je ten systém urobený. Blbosť. Nijak inak sa to opísať nedá. Na čo ten urgent potom je, ak sa využíva (s vedomím a dokonca nariadením doktorky) na urýchľovanie si termínov, nie v naozaj urgentných prípadoch?
A myslím si, že keby sme sa pozreli do hocijakej sféry, niečo takéto tam nájdeme.
Škola. Isteže môžem písať test poctivo. Ale keď je tam toľko zložitých vecí, ktoré sú úplne zbytočné a nikdy ich nevyužijem, tak akú mám motiváciu sa učiť? No žiadnu. A na písomke potom môžem dostať buď päťku, alebo jednotku. Čo si vyberiem? Jasné, že jednotku.
Nechcem obhajovať opisovanie. Ale keby ste videli niektoré otázky, tak so mnou určite súhlasíte. Opisovanie je zlé. Viem to. Tá písomka je však tak ťažká, že jedinou možnosťou, ako v nej uspieť, je to opisovanie. Lebo mne sa fakt nechce učiť za 4 dni 26 A4-iek napísaných 12-kou na počítači. Pri tom je to len vec systému. Keby som sa mal naučiť len 1 A4-ku, tých najdôležitejších informácií, ktoré majú aspoň nejakú šancu využitia, tak moja motivácia podvádzať je oveľa nižšia. Opisovanie je zlé. No systém ho podporuje, navádza naň. Rovnako ako doktorka na využitie urgentu.
Čo sa s tým dá robiť?
Dosť ťažká otázka. Nebehám po tejto nerovnomernej gule tak dlho, aby som mal skúsenosti s bojom proti týmto systémovým chybám. Viem, že vykrikovať o tom, ako sa im treba vzoprieť, ponechať si česť a napríklad neopisovať, to nemá význam. Je náročné to robiť. No tam, kde to zvládneme, to treba bez rozmýšľania spraviť. Teraz som sa na urgent už neobjednal. Aj keď mi mama vravela, že tak sa to robí. No čert to ber, ako sa to robí. Tak sa to robiť nemá!
S klamstvom sa dá bojovať len tak, že prestaneme klamať. Keď nebudeme klamať my, niekto nás oklame, no zopár ľudí už nebude musieť klamať na oplátku nás. Väčšinou si to stačí vydiskutovať. Nedá sa bojovať na všetkých frontoch. Klamstvá pri príhodách pre kamarátov si môžeme, zatiaľ, nechať. No radšej nabudúce netvrďme, že nám meškal bus. Priznajme, že sme zaspali. Alebo nenapíšme priateľovi, že večer nemôžeme, lebo ideme k babke. Otvorene povedzme, že chceme byť sami. Verte, že takáto priama pravda ho nenahnevá, naopak, vzťah to len posilní. Priamosť a otvorenosť sú znakom veľmi silného priateľstva.
Lož má tak dlhé nohy, ako povieme. Lož je zlá, visí nad nami ako tieň. A s tieňom má spoločnú vlastnosť. Ak je svetlo ďaleko, tieň je dlhý. Ak rovno nad nami, stráca sa nám pod nohami.
