Zmeny na prvý pohľad naozaj vyzerajú len symbolicky, vraj: „Otázky na ústnu maturitu sa zverejnia študentom sedem dní pred skúškou.“ Niekto si povie, no a čo? Veď aj doteraz mali maturanti témy, tak teraz budú mať k tomu aj otázky. Gröhlingos Divočakos (ako znie jedna z exministrových prezývok medzi mladými) a jeho rezort chceli uľahčiť mladým skúšku dospelosti. To je, vzhľadom na absurditu niektorých predmetov a požiadaviek, celkom záslužná iniciatíva. Mnohých svojich fanúšikov na stredných školách určite potešil. A mal by som sa tešiť aj ja, veď s prístupom: „Nejdem sa učiť v januári, na to mám predsa akademický týždeň...“ mi zoznam konkrétnych otázok, nepochybne, pomôže. Avšak čo je problémom tejto zmeny? Čo spôsobia otázky zverejnené vopred?
Doteraz bola maturita previerkou vedomostí študentov. Odteraz bude previerkou schopnosti natĺcť si do hlavy niekoľko odpovedí. To je, dovolím si tvrdiť, jedným z dôvodov, prečo ako krajina zaostávame za ostatnými členmi Únie – náš vzdelávací systém je založený na memorovaní, drilovaní, ovládaní faktov. Pritom, oveľa dôležitejšia je schopnosť s údajmi pracovať, teda vedieť si pospájať informácie, vybrať podstatné, odhaliť pravdivé od nepravdivých, interpretovať ich vlastnými slovami a správne použiť pri vlastnej práci. To nás na školách neučia, aspoň nie podľa osnov. Zopár osvietených učiteľov sa nájde, no rozhodne ku kritickému mysleniu nemá prístup každý žiak, podľa mňa ani len tretina.
A teraz to všetko idú zhoršiť tým, že z maturity spravia ešte viac memorovaciu skúšku.
Možno sa pýtate, prečo sa sťažujem, prečo ma to vôbec zaujíma. Veď mi uľahčili maturitu, tak mám zavrieť hubu, skôr než si to ministerstvo rozmyslí.
Nesťažujem sa. Ako som spomínal, vďaka tejto zmene sa z maturity stane maturitka, len taká príjemná bodka na záver strednej školy. Dvadsať minutiek sa „povyprávam“ so skúšajúcimi, na otázky si dopredu pripravím odpovede a na to, čo v otázkach nebude zahrnuté, sa môžem spokojne vykašľať. Veď prečo by som sa to učil, keď to odo mňa nechcú...
A predsa si myslím, že to je škoda. Sme sto rokov za opicami a namiesto toho, aby sme sa snažili dobiehať školské systémy vyspelých krajín, sme zaradili spiatočku. Táto zmena prináša len to, že namiesto pochopenia komplexnosti tém, prepojenia jednotlivých kapitol, zmyslu učenia sa poznatkov, budeme my študenti nabiflení niekoľko odpovedí, ktoré sú úplne nepotrebné bez širšieho kontextu, bez zasadenia do kruhu ostatných vedomostí.
Idem maturovať (aj) z dejepisu. Namiesto témy Vznik 1. Československej republiky, budem mať dopredu zadanú otázku: Ako sa pričinil o vznik štátu Štefánik. Ale ak nebudem úplne rozumieť celému vývoju, priebehu 1. svetovej vojny a jej dôsledkom, kreovaní politickej elity ČSR v zahraničí i doma, bude mi táto znalosť na niečo platná?
Odpoveď už nechám na každom z vás. No ide o to, v akom svete chceme žiť. Vo svete premýšľajúcich, kde je všetko prepojené a teda dáva zmysel, alebo v polovičnom svete, kde kvôli chýbajúcim dielikom nie je možné vytvoriť celý obraz, len náhodné zhluky skladačky.
