Pričom učenie si nechal na akademický týždeň a ani počas neho to nebral smrteľne vážne. Aj si posedel s kamarátmi nad pivom, či pozeral hokej (aj po tom, čo Slovensko dávno vypadlo a už nešlo o adrenalín v žilách a iracionálny pocit hrdosti pri každom strelenom góle do súperovej bránky). A to je smutné.
V pondelok ráno tesne pred prvou skúškou som ešte premýšľal, či som to predsalen nepodcenil. No nie, moja príprava stačila, a to bohate. Hoci keby som mal sám objektívne zhodnotiť svoje vedomosti, slovenčinu by som dal za tri, občiansku a angličtinu za dva a len dejepis, so všetkou skromnosťou, by som nechal na jednotke.
Ale prihliadajúc na celonárodné výsledky, komisie asi robia dobre, že nie sú také prísne, keď sa nechcú zapodievať s hromadou študentov v septembri. Hlavný problém však netkvie v obtiažnosti maturít, a keby aj, asi nie je optimálne stanovovať ju podľa výsledkov z prémiových gymnázii. Dôvodom, prečo je podľa mňa maturita fraškou, je takmer nulový dopyt po jej výsledkoch (čo môže súvisieť aj s jej nízkou úrovňou).
Nikto, s kým som sa rozprával o prihláškach na výšky, nepotreboval zmaturovať z nejakého konkrétneho predmetu na nejakú konkrétnu známku, všetkým stačilo maturitou prejsť (na štvorky), a aj to nie kvôli otestovaniu vedomostí, ale pre potvrdenie o ukončení stredoškolského štúdia. Každá univerzita si robila vlastné prijímacie skúšky s vlastnými kritériami, na základe ktorých zostavovala zoznam prijatých študentov.
Keby šlo o podnikateľský sektor, maturity už dávno neexistujú, pretože trh by ich jednoducho odstránil. Kto by predával niečo, čo nitko nechce? Nikto. Respektíve, len blázon.
Prečo teda štát na maturity stále, rok čo rok, míňa kopu kapitálu peňažného, ľudského i časového (učitelia v komisiách, opravujúci testy...)? Možno preto, že je blázon. A na to sme si už zvykli, takže nikto proti maturitám seriózne nevystupuje. Alebo možno preto, že ľudia majú pocit, že strednú školu nejako treba ukončiť, že musia študenti prejsť finálnou skúškou. A maturita je predsa v tomto ohľade nenahraditeľná.
No nie, nie je.
Ak by chcel niekto nahradiť maturitu, ani by nemusel chodiť ďaleko. V susednom Česku sa rozmohla na vysokých školách epidémia SCIO testov, a presakuje už aj k nám. Drvivá väčšina českých univerzít a niektoré slovenské požadujú spolu s prijímačkami absolvovať aj SCIO test všeobecných študijných predpokladov (po česky obecních studijních předpokladů).
V čom má tento test výhodu? Všetci píšu rovnaký test, takže otázka ani komisia nezohráva úlohu pri hodnotení. Na rozdiel od maturity nejde o naučené vedomosti zo štyroch predmetov, ale o čítanie s porozumením, kritické myslenie a základy logiky - schopnosti, ktoré potrebuje vysokoškolák v každom odbore, a aj každý človek žijúci v modernom svete technológií (ľudia dnes nepotrebujú v prvom rade informácie mať, ale vedieť ich hľadať, pracovať s nimi a využívať ich v praxi). Načo má budúci medik zložiť maturitu z biológie a chémie a potom aj prijímacie skúšky z týchto predmetov? Je to opäť len zbytočné plytvanie peniazmi a časom.
Čo by som teda ako minister školstva robil? Zrušil by som maturitu a nahradil ju testom VŠP. Je to takéto prosté. Tie testy existujú, SCIO ich urobí ročne toľko, že by pre nich nebol problém, robiť ich odteraz pre všetkých maturujúcich Slovákov.
Nikto by neprišiel k ujme, motivácia stredoškolákov učiť sa by nijako neopadla, kto sa učil doteraz, nerobil tak kvôli maturite a učiť sa bude aj ďalej, kto sa neučil, bude v neučení pokračovať, vysoké školy by stále robili svoje prijímacie skúšky, len maturanti by už nemuseli duplicitne podstupovať skúšky, ktoré nedávajú zmysel.
Samozrejme, SCIO testy nie sú bez problémov a ako človek, ktorý nevidí do ministerstva školstva určite prehliadam niektoré okolnosti, ktoré by prechod skomplikovali, avšak najväčšou komplikáciou je nastavenie, že maturity sú super a treba v nich pokračovať.
Nuž pokračujme teda. Ale vysokým školám budú aj naďalej ukradnuté, a tým pádom aj študentom. A na čo ich tu potom máme, keď sú vlastne len na srandu?
