Ako sa vieme postarať o tých najzraniteľnejších?
Poďme sa spolu pozrieť na špeciálnu školu, do piatej triedy pre deti s narušenou komunikačnou schopnosťou, kde som pracovala ako asistentka učiteľa. Navštevovalo ju deväť detí s rôznymi poruchami učenia, pozornosti a autistického spektra. Intelekt mali všetci v norme. Na začiatku školského roka vládla v triede príjemná, priateľská atmosféra. Deti spolu veľmi dobre vychádzali. Každé z nich už malo za sebou vážny neúspech, či nepochopenie na bežnej škole, a tak vedeli oceniť prajné a chápavé prostredie, ktoré im na prvom stupni vytvorila ich skvelá pani triedna učiteľka.
Prechod na druhý stupeň býva náročný. Ako asistentka som mala možnosť sledovať všetky hodiny. Moje dojmy by boli len veľmi pozitívne, (klobúk dole pred výbornými pani učiteľkami) keby ich nekazila matematika. Postaršia pani, po vyše štyridsiatich rokoch učenia na gymnáziu, miesto toho, aby išla na zaslúžený dôchodok, sa nechala prehovoriť a začala učiť na špeciálnej škole. Riaditeľka bola pravdepodobne v núdzi, lebo na celom Slovensku a špeciálne v Bratislave je alarmujúci nedostatok matematikárov. Snažila sa ju nalákať na nízky počet žiakov v triedach. Učiteľka sa potešila, aké to bude mať ľahké. Nikoho vôbec netrápilo, že nerozumie ich diagnózam.
Nevedela s nimi pracovať a bola z toho značne frustrovaná. Všetky deti kvôli tomu trpeli. Najviac J. s dyskalkúliou, S. s hraničnou inteligenciou a nadpriemerne inteligentný E. s Aspergerovým syndrómom a poruchou pozornosti. Preto som sa ponúkla, že jej vysvetlím ich diagnózy, a ako k nim pristupovať. No bolo to ako hádzať hrach na stenu. Aj kolegovia sa na nás uškŕňali, keď napriek mojej snahe zahlásila, že ona vie ako na nich: dá im päťky a hneď sa spamätajú. Vzhľadom na ich diagnózy, žiadala od nich na hodinách nemožné. Keď to nezvládali, začala ich ponižovať. Celá trieda, vrátane mňa, bola v strese. Deti sa jej obávali čokoľvek opýtať, všetci sa obracali o pomoc na mňa.
Najhoršie na tom bol paradoxne E. ,ktorý bol na prvom stupni z matematiky najlepší. Počítal tak rýchlo, že sa nebol schopný prispôsobiť tempu v triede, ktoré vyžadovala učiteľka. Keď ho vyvolala, nevedel, čo robia. Veľmi sa nahnevala a nevhodým spôsobom ho karhala. Napríklad: „Čo čumíš do blba, keď nič nevieš!“ a podobne. Keď som ju upozornila, že ale v zošite má E. už všetko správne vypočítané, miesto toho, aby sa išla o tom sama presvedčiť, snažila sa mi dokázať opak. Úplne vystresovaného ho vyvolala k tabuli. Chudák E. sa stále mýlil a učiteľka ostala presvedčená o svojej pravde. Nechcela pripustiť, že E. sa jej bojí, hoci sa často na hodine rozplakal.
Keď si raz po matematike skryl hlavu do kapucne, ľahol na lavicu a dve hodiny s nikým nekomunikoval, rozhodla som sa zakročiť a vysvetliť situáciu najprv triednej. Trápilo ju to, dala mi za pravdu, ale za vedením mi neodporúčala ísť, lebo vraj „aj tak sa nič nevyrieši, lebo matematikári sa nedajú zohnať....“ Nedala som si povedať, išla som. Zástupkyňa ma hneď odbila, že sa nemám do toho starať, lebo som len asistentka. Riaditeľka sa tvárila, že ju to zaujíma, ale neurobila nič, ani len sa neprišla na hodinu matematiky pozrieť. Keď som za ňou prišla už tretíkrát, bola zo mňa značne podráždená: „už ju nemám obťažovať, lebo má vážnejšie starosti.“ Medzitým sa aj triedna so mnou zo dňa na deň prestala baviť...
No situácia v triede sa stále zhoršovala: a nie len na matematike, ale, čo ma šokovalo najviac, narušili sa aj vzťahy medzi žiakmi. Chlapec, ktorý mal na matematike najmenšie problémy, začal rovnako ako matematikárka ponižovať zdanlivo menej úspešných spolužiakov. Citlivý E. to nevydržal a raz cez prestávku, keby som v triede nebola, škaredo by sa pobili. E. bol z toho znova dve hodiny úplne hotový. Zažiť, ako učiteľ svojim správaním inšpiruje žiaka k šikane, bolo na mňa už naozaj priveľa. Navyše som pociťovala úplnú bezmocnosť, lebo každý na škole o probléme vedel, ale nik sa ním nechcel zaoberať. Podrobne som o situácii informovala rodičov a po štyroch mesiacoch som dala výpoveď.
V škole sa naďalej tvárili, že všetko je OK.
Veď matematikárka robí najlepšie ako vie. Čo jej dlhé roky fungovalo na gymnáziu, musí predsa fungovať aj na špeciálnej škole. Riaditeľka sa snaží byť ku každému milá, iba ju prevalcoval systém. S nostalgiou spomína na socialistické školstvo. Zástupkyňa je obdivuhodne úprimná. Od začiatku sa na nič nehrá. Naplno si užíva svoju funkciu. Zaslúži si to, veď je kvôli nej ochotná robiť o pol úväzku navyše! Všetci sú jej za to vďační! Triedna správne pochopila situáciu a zachovala sa rozumne. Učitelia musia byť k sebe lojálni, keď pracujú v takých ťažkých podmienkach, ináč by to nevydržali. Rodičia musia byť spokojní, veď ich dieťa zobrali na špeciálnu školu. Asistentka to psychicky nezvládla, dobrovoľne sa vzdala a deti nechala napospas osudu.
A čo na to deti?
Inteligentný E. si myslí, že je hlúpy a stres z matematiky mu postupne likviduje psychiku. Roztomilý J., začal byť drzý. Kamarátsky K. šikanuje spolužiakov. Výrečná S. sa zajakáva. Zdravý Z. je stále chorý. Vážny V. dostáva na matematike nekontrolovateľné záchvaty smiechu, veselý V. sa v rovnakej situácii rozplače. A. v škole seká dobrotu, no doma je agresívny. Najlepšie je na tom N., všetko mu je jedno.
Hlavne, že systém funguje!
Mojím zámerom nie je odsúdiť jednu “nepodarenú“ špeciálnu školu. Je to skôr typický obraz väčšiny slovenských škôl. V akom stave je náš vzdelávací systém, keď už aj špeciálne školy zlyhávajú? Čo s nami robí, a čo spôsobuje našim deťom? Núti nás všetkých chovať sa horšie, ako by sme chceli. Od riaditeľov cez učiteľov až po žiakov a rodičov: zamestnávať nevhodných pedagógov, zatvárať oči nad ich prešľapmi, tolerovať netolerovateľné, rezignovať, stratiť záujem o žiakov, vidieť v nich svojich nepriateľov, nechať ich trpieť, vyhorieť, neznášať školu, nadávať na učiteľov, bifliť sa bez pochopenia, a čo je najhoršie strčiť hlavu do piesku a tváriť sa, že je všetko v poriadku. Nie je! A ani nebude, kým sa kvalitné školstvo nestane našou prioritou, nebudeme ochotní doň investovať a učiteľov neohodnotíme primerane vzhľadom na dôležitosť ich povolania pre spoločnosť.
