Slová lásky k mužovi či žene, čistej a úprimnej, nám - nezasvätenýmdo tajomstiev tohto najmocnejšieho citu, možno nič nehovoria. Snáď smeuž zažili ten pocit prvého zamilovania sa, okúzlenia, príťažlivosti. Nopotom prišlo prvé sklamanie, bolesť, ktorá bolí často najdlhšie. Právev takýchto situáciách nám - ľuďom láska najviac chýba. Keď je pre nássamozrejmosťou, súčasťou každodenného života, nedokážeme dostatočneoceniť jej neobyčajný prínos do nášho života. Ale keď ju stratíme, nášživot sa stane ochudobnený o tú najväčšiu radosť.
Túžba po láskeje prítomná v každom z nás. Veď každý chce zažiť ten pocit neskonaléhošťastia, keď sa nám všetko navôkol zdá byť nádherné, životné prekážkyzrazu nepokladáme za podstatné, problémy, ktoré nám dovtedy robilistarosti hádžeme za hlavu a radšej si užívame slobodu a slasť zosilného, doposiaľ nepoznaného citu. V srdci túžime po veľavravnýchpohľadoch, romantických slovách, pohladeniach, ktoré by pre násdostávali zvláštny zmysel.
Ako ľudia, mení sa aj láska. Mladosťčasom vystrieda zrelosť, tú zase dospelosť. S vekom pribúdajúskúsenosti, stráca sa bezstarostnosť, naivnosť. Lásku búrlivú a vášnivúnahradí láska pokojná, verná. Vraví sa, že každý vek má svoju lásku, nomyslím, že vždy bude pre človeka znamenať to isté - zmysel života,naplnenie túžob a snov.
Najfrekventovanejšími slovami v piesňachvšetkých jazykov sa stali túžba, záujem, bolesť, viera, smútok amilovanie. Nie sú to vari synonymá tohto zázračného citu, tak častoomieľané jazykmi generácií už od stvorenia sveta? Musíme si dobrovoľnepriznať, že človek je od lásky závislý. Nedokáže žiť bez nej, jesúčasťou minulosti, prítomnosti a budúcnosti, a na to v nijakom prípadenesmieme nikdy zabudnúť.
Vo všeobecnosti sa dajú rozlíšiťviaceré druhy lásky: láska k žene či mužovi, k rodine, priateľom,známym alebo láska k Bohu, na ktorú sa často zabúda. Každá vášeň čipobláznenie raz môže pominúť, hádka alebo nedorozumenie razom prerušídobré vzťahy s rodinou a priateľmi, vzdialenosť spôsobí skôr či neskôrstratu kontaktov na známych či neznámych... Boh však vždy zostane snami, v dobrom či zlom, v šťastí i trápení, chudobe aj bohatstve. Jenašou rodinou, priateľom i životným druhom celý život a dokonca i poňom. Láska k nemu je zakorenená hlboko v nás, i keď o nej možno aninevieme. Je to skrytá vďačnosť, tichá prosba vyslovená k nebesám snádejou a vierou, že nám On a jeho láska k nám pomôžu prekonať i tienajťažšie skúšky v živote.
Ten, kto si nevie vážiť božie dary,ktoré sa mu v hojnosti ponúkajú každý deň, ten, kto nevie milovať, ktopotláča svoje city a nevie si priznať závislosť svojho biedneho životaod šťastia a pomoci blížneho, pre toho je láska iba slovom, pojmom,označujúcim zložitý reťazec chemických reakcií v ľudskom tele, ktoréhonásledkom je vzájomná príťažlivosť dvoch ľudí. Takého človeka, možnonecitlivého či chladnokrvného, možno len ľutovať. Azda súdim prílišprísne, veď nie každý si sám zavinil redukciu svojich citov. No zdieľamnázor s väčšinou ľudí na tomto svete, ktorí tvrdia, že netreba lenprežívať, treba žiť. A bez lásky sa podľa môjho názoru celý životplnohodnotne prežiť nedá.
Som len mladé naivné dievča, častopríliš ovplyvnené romantickými románmi či filmami. Priznám sa, vosvojom krátkom živote som viackrát zmenila názor na komplikovaný vzťahmužov a žien, raz sklamaná, inokedy potešená. Najviac zo všetkého sabojím, že raz pominie tá éra sladkých ideí a snov, v ktorých žije mojaneskúsená duša, že sa budem musieť postaviť zoči-voči sklamaniu zostroskotaných vzťahov. No napriek všetkému pevne verím, že láska premňa nezostane len prázdnym slovom, ale nádejou pre budúce generácie, žetento svet sa niekedy naozaj prebudí do krajšieho a pokojnejšieho dňa,ako je tomu práve dnes.
