Sed í a premy š la, vraciac sa spat, hlb š ie do jeho vlastnej mysle. V nej h ľadá a prehadzuje š katulu za škatulou, k ý m nenájde tu prav ú ... Mlad í k si priloz í ru ž u k tvári a privonia k jej zvazujucej a zároven oslobudzuj ú cej voni, ktorá mu opantáva myse ľ ... Prsty zovru hrdlo f ľ a še , dv í ha ju a up í ja si. Z ru ž e padaju prve lupene. Mlad í k sa pozrie na ru ž u, jemne prejde palcom po jej lupenoch a nechá prec í tit ich hebkost drsnotou palca. Znova prikladá f ľ a šu k ustam a.... z ru ž e padaj ú lupene, ktorych sa tak nezne dot ý kal. Mlad í k Pomaly prilo ží ru ž u k perám a jemne pobozká lupene kvetu. C í ti jej hebkost, jej krásu vonu a zároven pach vlastneho dychu a jeho popraskane pery. Ako klesa ruka z ru ž ou tak odpadávaj ú posledne lupene. Kotula sa velká slza po tvari , zm ý vaj úc prach a š pinu. Padá prázdna fla š a aj krabicka tabletiek.Padaj ú v šetky otvorene aj zavrete š katule. Padá aj mlad í k tvárou k zemi pokrytou snehom. Prstami tuho zovrie stonku ru že a kvapky krvi padn ú na zem znásilnujuc biely sneh. za čí na sne ž it a ve ľ ke vlo č ky prikr ý váju mlad í ka, prikr ý vaj ú fla š u , krabi č ku aj prázdnu lavi č ku . Vidno u ž len kvapky krvy a č ervene lupene.
