Priznávam, aj som rozmýšľala nad časovým posunom :-) Ideálne : Prešov 23:15 / Paríž tak 20:00, nie viac :-)
Veď, akoby to bolo včera, no možno predvčerom :-) V škôlkarskej šatni ukecávam uplakaného drobca aby tam zostal. Hodiny strávené na okraji pieskoviska sledovaním každého pohybu lopatkou smerom k ostatným deťom aj smerom k vlastným ústam. V duchu nadávam na všetky matky, ktorým vadí trocha piesku vo vlasoch. Detské ihrisko? Žiadna bezpečná zóna. Preliezky na ktoré sa bojím vyliezť aj ja. Šmýkľavka, po ktorej zostávali odreté zadky. Vzduchom letiace predmety, fľašky s čajom a všetko, čo deti neudržali na " kolotočoch". Stále v strehu . Kamarátske návštevy končiace plačom a neraz aj úrazom. Zopár stehov pod nosom, či vo vlasoch ? Nevadí . Nekonečné boje s obliekaním, s vyzliekaním, s odchodmi aj s príchodmi. Kým sme nepochopili, že ponožky a čiapky sú " dobrovoľné" a aj bez nich sa dá ísť von :-) a že sánkovať sa dá aj bez rukavíc :-) a že na lyžovačke je nevyhnutné si na chvíľu vyzuť lyžiarky aj ponožky.
Vidím to ako dnes, nadšené, spokojné dieťa v modrých gumákoch s malými myškami v mláke takmer po uši. Ufúľaný drobček v modrých montérkach u babky na dvore s vedrom plným klincov a kladivom v ruke. Mini turista, ktorý na Bilíčke vychvaľuje vynikajúcu varenú ryžu ( jediné jedlo spĺňajúce jeho náročné bezmäsové gurmánske kritéria ). Tisíce kúskov lega na žltej podlahe detskej izby . Nekonečné spočítavanie drobných skrutiek stavebnice Merkur. Encyklopédia poľovníctva, najlepšia knižka na dobrú noc na svete. Večerné seansy so Scooby Doo, znova a znova a stále dookola. V hlave mi znie Scooby Dooby Doo, where are you. We need some help from you ... Hlboká noc a dieťa s heslom " hlavne nezaspať ".
Večné hľadanie. Hľadanie hračiek, pieskoviska, hľadanie kamarátov, hľadanie školy, krúžkov. Hľadanie pochopenia. Neraz pocity bezmocnosti a únavy.
Ten drobček má zajtra 15. Už nechce nosiť montérky a hrať sa v piesku, lego je odložené v pivnici, kamarátov si hľadá sám :-)
Všetko najlepšie Paľko !
