tak radi sa sťažujeme

 Na nedostatok lehátok pri bazéne, na príliš malý veľký bazén, na príliš hlboký malý bazén, na príliš jemný piesok ( ak nezodpovedá popisu v katalógu ) , na príliš hrubý štrk ( ak nezodpovedá popisu predajcu ), na slabý výber jedál, na rady v jedálni, na rady pri recepcii, na časy odletov, na časy príletov, na malý balkón, na malý alebo žiadny mrazák, na tvrdý koberec, na zlý výhľad, teda na nevýhľad, na čokoľvek. Na všetko. Všetky tieto malé chyby vnímame ako obrovský podvod, ktorý treba riešiť. Rázne, hlasno a najmä nech to niekto poriadne pocíti. Úžasné je koľko času a energie sme ochotní venovať dokazovaniu nepodstatných malých krívd, ako za takéto malé krivdy dokážeme bojovať tak odhodlane a neraz agresívne, až to naháňa strach. Média zverejňujú postupy ako na to, podivné inštitúcie dávajú návody kde všade sa máme sťažovať. Dokonca sú firmy, ktoré nám s radosťou, samozrejme nie nezištne pomôžu. Jednoducho je to in. Vznikla akási falošná spotrebiteľská téma. Navádza nás podozrievať, nedôverovať, striehnuť na prvú chybu,... á bum. Bez pochybností, bez zaváhania ideme do toho. Sťažovať sa, škodiť, trestať. Každá d ohoda je prehrou, nestojíme o nápravu. A hotovo. Škoda, lebo hoci nie všetko, veľa vecí sa napraviť dá, dokonca ľahko. No musíme chcieť, museli by sme chcieť riešiť, pochopiť, poučia sa iní, možno aj my sami. No my chceme trestať, mstiť sa. Neviem, kde sa to v nás nabralo. Je to ozaj len tou divnou štvavou kampaňou, ktorá sa tvári, že niekomu pomáha? Nechali sme sa zlákať, zabudli sme na ľudskosť. V našich batožinách chýba trpezlivosť, pochopenie, pohoda, pokoj a dobrá nálada. Stále hľadáme to, čo sme si sami nepriniesli.