Ťažko byť sudcom, keď sme neboli v koži nešťastného otca

Koncom septembra tohoto roku odpojil od prístroja na dýchanie 24 ročného syna jeho otec. Bez pomoci tohoto prístroja mladý človek už nemohol ďalej žiť.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (31)

Podľa medializovaných udalostí otec odpojil syna po 24 rokoch denno-dennej starostlivosti, pri ktorej bol veľmi svedomitý a obetavý spolu so svojou manželkou. Podľa všetkého spúšťačom tohoto skratového konania bola hospitalizácia matky na psychiatrickom oddelení po nervovom zrútení, ktoré na stalo ako sa domnievam po dlhotrvajúcom telesnom a duševnom vyčerpaní spojenom s opatrovaním syna. Myslím si však, že dôvodov na psychické problémy mamky, ktoré viedli k následnej hospitalizácií, bolo určite viac.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Ako sestra z agentúry domácej ošetrovateľskej starostlivosti dennodenne zažívam, koľko neuveriteľnej námahy a obety treba pri 24 hodinovej starostlivosti o človeka v stave, keď sa sám nedokáže umyť, obliecť, urobiť si rannú toaletu, nedokáže sám si sadnúť, vstať, chodiť, sám sa najesť alebo dokonca ani sám dýchať. V takomto stave musí byť človek, ktorý sa stará, opatruje pacienta 24 hodín denne v ustavičnom napätí, strehu. Nehovoriac o tom, že takáto starostlivosť si vyžaduje obrovskú námahu zo strany tých, ktorí sa o svojich blízkych starajú, umývajú ich, kúpu, prebaľujú, ošetrujú pokožku, dvíhajú, polohujú, či kŕmia. To si teda ozaj vyžadovalo obrovskú silu a lásku zo strany rodičov. Pritom tento mladý muž bol napojený na dýchací prístroj, teda rodičia sa museli naučiť ovládať tento prístroj a ak neboli zdravotníckymi pracovníkmi, to si málokto vie predstaviť, čo obnáša starostlivosť o takéhoto pacienta doma. Akákoľvek aj najmenšia chyba môže spôsobiť okamžitú smrť. Odvaha a skromnosť s akou sa starali rodičia o svojho syna je výkladnou skriňou ľudskej obetavosti. Podobne obetavých párov sú na Slovensku tisíce. Mám osobnú skúsenosť s ošetrovaním takýchto pacientov.

SkryťVypnúť reklamu

A ako si naša spoločnosť v zastúpení štátu ocenila tento obetavý pár? Matka za opatrovanie tak ťažko chorého syna poberala 300 eur ako príspevok od štátu. Pritom ak je človek umiestnený v domove dôchodcov, sociálnych služieb alebo v inom sociálnom zariadení prispieva štát na ošetrovanie a opatrovanie takéhoto človeka sumou iba 300 eur?!! Nie, určite suma je podstatne vyššia! Prečo tento nepomer, takáto krivda pre rodičov, ktorí sa sa mi chceli starať aj starali o svojho syna doma? Obetovali sa, dávali mu celú svoju lásku, starostlivosť a drahá Slovenská vlasť to oceňola 300 eurami! Nemala by byť vlasť ako dobrá matka? A čo robí takáto dobrá matka? Nevenuje viac pozornosti a starostlivosti svojmu chorému dieťaťu ako zdravému? Otec tohoto syna pracoval na smeny ako nočný strážnik. Podľa informácií z médií jeho plat nebol väčší ako 300 eur. Vo svojom voľnom čase, teda po službe, keď by mal oddychovať, on sa venoval synovi, dával mu svoju otcovskú lásku, pomáhal manželke pri starostlivosti a opatrovaní. Teda nechcem sa opakovať, ale pýtam sa: Kde je tu alebo kde bola spravodlivosť? Ľudia, ktorí sa o svojho syna starali 24 hodín, náklady na opatrovanie a ošetrovanie išli do závratných výšok, naša spoločnosť ocenila 300 eurami za opatrovanie! Znova sa pýtam. Kde boli štátni úradníci, ošetrujúci obvodný lekár, odborní lekári tohoto mladého muža – syna týchto rodičov ? A čo sociálni pracovníci? Nemali pomáhať radou, ale aj účinnou pomocou ako sú ošetrovateľská a opatrovateľská starostlivosť?

SkryťVypnúť reklamu

Náš sociálny systém je sumár tabuliek, percent, pomerov, ktoré sú určené zákonmi písanými od stola niekde na ministerstve, kde účelom je, aby to celé sedelo v nejakej inej tabuľke od ministerstva financií. Z nášho sociálneho systému zmizol zmysel, prečo tu vôbec je. Aby ochránil tých, ktorí to najviac potrebujú. Sme takí posadnutí „transparentnosťou“ a papierovaním pre tých najslabších, len, aby niekto nedostal niečo navyše. Tí najsilnejší, ktorí pripravujú celý sociálny systém sa asi chovajú podľa porekadla „podľa seba súdim teba“ a s rovnakými pohnútkami pripravujú sociálny systém. Je to zázrak, že sa podobných tragédií na Slovensku nestalo viac.

SkryťVypnúť reklamu

Po tragédiách v moderných krajinách vždy dochádza k zamysleniu, či nie je v systéme nejaká chyba. V USA po ďalšom masovom strieľaní do civilistov sa rozmýšľa, či nie je vhodné sprísniť zákon o držbe zbrane. Na Slovensku sa musíme zamyslieť, či v našom systéme pri prideľovaní dávok nie je nutné urobiť spravodlivú reformu tak, aby finančné prostriedky boli prideľované tým, ktorí ich aj skutočne potrebujú. Aby sme predišli ďalším tragédiám, je nutné nastaviť také pravidlá, ktoré by umožnili prihliadnuť na individuálne, mimoriadne komplikované prípady. Inak dôsledkami nedostatkov v našom sociálnom systéme bude skutočnosť, že budeme stále častejšie konfrotovaní s podobnými tragédiami v Modrom z neba alebo v horších prípadoch v policajných rubrikách. 

Terézia Lengyelová

Terézia Lengyelová

Bloger 
  • Počet článkov:  7
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Celý svoj profesionálny život - 45 rokov - som zasvätila povolaniu sestry a z toho viac ako 20 rokov vediem agentúru domácej ošetrovateľskej starostlivosti. Mojou prioritou je, aby sestry mali konečne po mnohých rokoch dôstojné podmienky na vykonávanie svojej náročnej a mimoriadne zodpovednej práce. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Lívia Hlavačková

Lívia Hlavačková

41 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

2 články
Iveta Rall

Iveta Rall

50 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
SkryťZatvoriť reklamu