Keď ich stretneme na ulici, snažíme sa im pomôcť. Po ceste do práce pomôžeme staršej panej prejsť cez prechod. V autobuse uvoľníme starším naše miesto na sedenie. Vo výťahu otvoríme dvere babičke, ktorá nesie ťažký nákup opierajúc sa pri tom o paličku. Kto však pomáha naším seniorom, keď im na dvere zaklopú „šmejdi“ s neodmietnuteľnou ponukou nákupu paplónov, keď ich na pohotovosti nechajú čakať, kým prídu na rad, keď sa o nich bezmocných a bezvládnych nemôžu postarať vlastné deti, pretože budujú práve svoju kariéru?
Nenásytní šmejdi nemajú svedomie a okrádajú seniorov bez ľútosti predajom nevýhodných tovarov. Často sú konfrontovaní s praktikami falošných plynárov, elektrikárov alebo domnelých úradníkov. Samozvaní liečitelia presviedčajú seniorov, že bez ich zázračného lieku sa nedožijú ďalšieho rána. Slovenský zdravotný systém navyše nepochopiteľne podporuje rozmach príležitostí pre neochotný prístup k starostlivosti o pacientov, predlžovanie už tak nekonečného čakania na pohotovosti v nemocniciach, čím opäť najviac trpí starší občan, ktorý je vo svojom veku bezmocný voči strhujúcej realite.
Na Slovensku urobilo Fórum pre pomoc starším zaujímavý prieskum. Ten sa zaoberá otázkou necitlivej starostlivosti až týrania seniorov pri starostlivosti o nich. Hovoríme o 91% seniorov, ktorí majú skúsenosť so zneužívaním či týraním, pričom viac ako tretina z nich sa stretla so zlým zaobchádzaním práve pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti.
V mnohých prípadoch sú naši starí rodičia dlhodobo odkázaní na 24-hodinovú odbornú zdravotnú starostlivosť. Odborník sa vtedy stáva pre pacienta spoločníkom a jedným z najbližších ľudí, ktorému pacient musí veriť, hovorí mu o svojich ťažkostiach s nádejou na zlepšenie psychického aj fyzického stavu. Z prieskumu však šokujúco vyplýva, že až takmer 33% starších pacientov prezradilo, že sa stretávajú s nezáujmom, neochotou a zlou starostlivosťou zo strany zdravotného personálu a odborníkov, na ktorých sú doslovne odkázaní.
Ako sestra som za 45 rokov svojej praxe videla veľa ľudských príbehov, v ktorých seniori, ktorí celý život pracovali, ostali na starobu sami a nevedeli v tejto „novej dobe“ ustriehnuť nástrahy podvodníkov a iných klamárov.
My sestry, ktoré pôsobíme v agentúrach domácej ošetrovateľskej starostlivosti (v tzv. ADOS-kách), v nemocniciach alebo v ambulanciách citlivo vnímame každý jeden príbeh seniora a snažíme sme sa im vždy pomôcť nielen po zdravotnej stránke, ale aj po stránke psychologickej, tak aby sa náš pacient necítil osamotený.
Veľakrát som sa presvedčia o tom, že kvalita života seniora nezávisí len od výšky dôchodkov, ale aj do akej miery je integrovaní do spoločnosti, efektívne chránení pred podvodníkmi a či sa zvyšuje jeho právne povedomie o rizikách pri pôžičkách alebo moderných podvodníkoch.
Ak si vypočujete za 45 rokov stovky rôznych osudov, uvedomíte si, že je absolútne nedostačujúce všetku pomoc potrebnú pre dôchodcov zobrazovať len na výške dôchodku. Ak nechceme v hlavných spravodajských reláciách ďalej sledovať emocionálne vypäté reportáže o zneužitých dôchodcoch, je potrebné sa zamerať na danú skupinu obyvateľov komplexnejšie. Obce by mali začať organizovať s podporou štátu právne poradne pre bezmocné skupiny obyvateľov a mala by sa prehlbovať dostupnosť siete pomoci pre starších ľudí. Aj keď seniori vzhľadom na svoj vek nedokážu tak vehementne bojovať za svoje práva, o to viac by malo záležať štátu, aby dôstojne prežili starobu.
Dovolím si povedať, že najbohatšie skúsenosti s prácou so seniormi máme práve my – sestry. Aj vďaka tomu môžeme byť nápomocné pri príprave štátnej koncepcie podporujúcej plnohodnotné prežívanie jesene života občanov našej krajiny.
