Bolesť, smútok, srdca žiaľ
nesie moju dušu v diaľ.
Myšlienky sú v čiernej tme,
moje oči v krásnej hmle.
Každú noc ja idem preč,
chystám si už novú reč.
Chcem, aby to vedeli,
kam sa jeho kroky podeli.
Išiel dlho v svetle lámp,
jeden večer svoj zvyk vzdal.
Po Mesiaci kráčať chce,
čierna diera plachtu mu stlie.
Srdce búcha v rytme tých
bubnov veľkých, rozľahlých.
Nechce padať na suchú zem,
stále kráča v čiernej tme.
Láska ruky spája mu,
chce držať už len ju.
Čierna smrť si kosu brúsi,
chce ho v noci zahrdsiť.
Noha vošla do prázdnoty
a už letí do samoty.
Túžim skočiť za ním hneď,
pomoc mu už podať dnes.
Tupý náraz na skaly,
hlavu skláňam do dlaní.
Slzy tečú po tvári,
ruky spájajú sa v poznaní.
Prosím každý nový deň,
správu čakám, že už smie,
podať ruku na pozdrav
a objatie na uzdrav.
