Ten zivot plynie tak rychlo a ja, zijuc z jedneho dna na druhy , tesiac sa z malickosti , objavujem krasu takehoto dobrodruzstva.
Osamote, ale je mi celkom dobre.
Minulu sobotu som si Angelikou vysla len tak vecer do Mannheimu.Po dlhej dobe som sa nahodila a isli sme do kina na Geishu.No a v nedelu som bola dve hodiny v lese.
Bolo to uzasne.Tak ticho, sedo.Pocula som spev prvych jarnych vtakov a vo vzduchu bolo citit jar.A naozaj, ked som sla popri ceste , na ostrovcekoch boli rozkvitnute tisicky snezienok.
Mam rada tieto nezne kvietky.Pamatam sa , ze este ako male deti sme ich kupovali najprv za 5, neskor za osem a teraz uz asi za 10 Sk pre mamu, mnohokrat este v sialenej aprilovej chumelici.
A cez tyzden sa mi ozval moj kamos bloger Badensky a prekecali sme hodinu cez telefon.Vzdy potesi rodna slovencina.:)
Nuz dnes trosku trpnuc konam svoju kazdodennu pracu:), lebo myslim na Teba Dominka , ako sedis v letku , momentalne asi niekde nad velkou mlakou a chystas sa aj s Alou dobyt USA.
Tesim sa a zasnem, co vsetko dostavam len tak , od Teba tam hore.
Ale aj tak Ta mnohokrat este nechapem.
Nechapem Tvoj zmysel pre humor, nechapem preco nieco vyjde a nieco sa pobabre.
Ale raz pochopim.
Urcite.
A opat to bude len tak.
Ze si to ani poriadne nevsimnem.
Len tak tichucko , Tvojim stylom.
