Tak vcera poslednykrat...
Ale povedala som, ze aj ked je clovek smutny a prazdny, vzdy je z coho sa tesit.Akoby povedala aj Pollyanna.Ci uz z toho, ze dnes som nejedla suchare , ale müsli s bananom alebo mi Beda poslala pozdrav so zajkom, ktory vyhrava.Ja jej za to uz konecne poslem ten “Juwel“ z Madonny a budem sa tesit , aka je len hmotarka:).
Tesila som sa z januaroveho zubateho slniecka , po uprsanom tyzdni aj ked mi mrzlo za nechtami..
Tesila som sa z toho , ako ma mala Margaux stale dookola chcela bozkavat a ked som ju krmila, vzala mi ruku a bozkala ako nejaky gavalier...
Pradlo sa perie, riad je v umyvacke, pozehlila som a tesim sa aj pocitu, z dobre vykonanej prace...
Pred chvilou som zacula vtacika spievat, tak ako to vedia len u nas o piatej rano, sediac na elektrickych kabloch pred mojimdeckoizbovym oknom na Kukucinke, vies mama, tak ako si nam to vzdy vypiskovalaale furt neviem, co je to za vtaka...
Ale som stastna , ze som ho pocula, lebo viem, ze sa blizi jar a s nou aj nova nadej......
Este pojdem na anglictinu a usmejem sa nad ironickymi pripomienkami uja Pitra, ktory mi pripomenie tetu Magdu a jej especially humor:)
Nuz a vecer si mozno obujem vlnene ponozky od starkej, ktore tak prijemne, skrabkavo hreju a budem sa ropzravat s Tebou a dufat , ze mi vlejes nadej na nove zaciatky a vzdy nove a nove pondelkovske pondelky ...
