V nekonečných hlbinách tvojej Duše
stojíš úplne nahá predo mnou.
Ako poletujúca vločka na všetky strany
vekmi sa stále navraciaš...
Ja čakám ťa s vystretým náručím,
ktoré chce vrúcne objať svoju ratolesť...
Mne slza radosti z oka kanie
milosť presahuje veky!
Tá radosť, tá skutočná radosť
mne v srdci vrie!
Ja lásku dávam, rozdávam
sťa holubičie perie poletujúce tu a tam.
Tak, ako voda ticho v bystrine šumí,
tak i tvoje vlasy vietor potajomky vlní.
S Otcom stretneme sa už čoskoro!
Skôr, ako čas zaduní o kov
(básnička, ktorú som napísal cca pred 5 rokmi :) )