Na tom, že sa politické strany po voľbách dávajú dokopy, a že pritom vznikajú všakovaké koalície, by nebolo nič zvláštne. Volič to pochopí najmä vtedy, ak politickí rivali dovtedy súťažili hlavne vlastnými programami a riešeniami, pričom sa logicky museli ocitnúť v pomyselnom ringu a jeden na druhého kompetentnosť riadiť štát čo to v minulosti povedali. Je to normálny prejav politického zápasu a vedeli by o tom hovoriť Dzurinda s Hrušovským, Sulík s Figeľom, alebo Bugár s Csákym. Nikoho potom neprekvapí, ak si po voľbách podajú ruky a vytvoria vládu. O to skôr, ak majú vzájomné programové prieniky.
Čo však volič rozdýcha len ťažko, je salto mortale, kedy politik vhupne do koaličnej postele s vládnym oponentom potom, čo šesť rokov svojej opozičnej práce zakladal takmer výlučne na jeho kritike za masívne rozkrádanie štátneho majetku, kolaboráciu s finančnými skupinami, rozkrádanie eurofondov a tolerovanie mafiánskych praktík v súdnictve. Potom, čo politik šesť rokov organizoval vystavovanie negatívnych vysvedčení vláde, podporoval štrajky učiteľov, sestier, vyšších súdnych úradníkov, spisoval petície, pomáhal organizovať symbolické pochovávania zdravotníctva, školstva, justície. Potom, čo priamo, alebo prostredníctvom členov vedenia svojej strany označoval vládnu stranu za stelesnené zlo, ktoré škodí Slovensku a s ktorým sa treba po voľbách vysporiadať. Presne to sa dnes podarilo stranám Most - Híd a Sieť, ktoré ohlásili koaličné rokovania so Smerom - SD a SNS.
Pokiaľ ide o stranu Sieť, pravdepodobne už jej predstavitelia sami tušia, že si dnešným počinom zabili onen posledný klinec do politickej rakvy. Minimálne pokiaľ ide o jej súčasných voličov. Najbližšie voľby však môžu byť skutočne až o štyri roky a politická pozícia Siete bude závisieť okrem jej marketingovej komunikácie aj od toho, ako naložia so svojou dôverou rastúce SaS, či Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti. Inými slovami, slovenská scéna je veľká a voliči sa hľadajú v priestore a čase. Hra na menšie zlo vie niekedy poriadne zamiešať karty.
Horšie je na tom ale strana Most – Híd, ktorá loví v národnostne zmiešanom rybníku. O maďarského voliča sa delí s konkurentkou SMK, ktorá jej na slovenskom juhu už roky dýcha na päty. Bugár preto pri zakladaní Mosta - Híd správne odhadol stranícku orientáciu aj na intelektuálneho slovenského voliča a na kandidátke už pravidelne predstavuje slovenských zástupcov občianskeho konzervatívneho prúdu. Slovenskí voliči aj v týchto voľbách pomohli Mostu – Híd získať dostatočnú podporu na prekročenie brán parlamentu.
Vytvorením vládnej koalície Mostu – Híd so Smerom – SD a SNS však Béla Bugár svoju parlamentnú budúcnosť navždy pochoval. Jeho maďarskí voliči budú musieť prehltnúť dvojnásobný podraz, ako Fica, tak aj antimaďarskú SNS. Akoby im rovno odkázal, nech nabudúce rovno volia SMK, ktorá sa po dnešku stala skutočnou „maďarskou“ alternatívou. No a Bugárov slovenský konzervatívny volič sa nad tým viac ani nezamýšľa, pravdepodobne ešte nevie, komu to hodí nabudúce, ale rozhodne už vie, komu nie.
Rastislav Tešovič
autor kandidoval v parlamentných voľbách 2016
ako nestranník na kandidátke hnutia Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti
