Róbert Fico sa hneď po parlamentných voľbách v roku 2012 nechal počuť, že najvyšší kontrolný flek v štáte patrí opozícii. Akurát zabudol povedať konkrétne ktorej, pretože predseda NKÚ je volený na sedem rokov a vláda má svoj mandát len na štyri. Zároveň jeho zvolenie bez podpory vládneho Smeru nie je možné, takže jediný, kto celý čas rozdával karty a kalil vodu, bol Róbert Fico. Bravúrne tak narábal s ohlodanou kosťou, ktorú vytiahol pred svojimi parlamentnými oponentmi vždy, keď ich potreboval rozdeliť.
Stalo sa presne to, čo som na tomto mieste predpovedal už deň pred samotnou voľbou. A hoci som vtedy tvrdil, že si rád nasypem popol na hlavu ak sa mýlim, prekvapenie sa nekonalo. Vládna väčšina si osvojila Karola Mitríka, teda kandidáta, o ktorom sa už predtým Róbert Fico pre médiá vyjadril ako o prijateľnom človeku. "Predsedom Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) by mohol byť niekto z trojice Peter Mach, Béla Angyal a Karol Mitrík", vyjadril sa Fico ešte 3.4.2013.
Aby bolo jasné, who is who: Angyal je ten pán, čo stál za prvej Ficovej vlády ako „nominant opozície“ na čele Úradu pre verejné obstarávanie a štyri roky slúžil ako zástierka všetkým čachrom, čo sa tam udiali. Mach bol niekdajším šéfom Štatistického úradu a Mitrík zasa Slovenskej informačnej služby.
Premiér v skutočnosti nemal na zvolení nového šéfa NKÚ doteraz žiaden záujem, veď čo môže byť lepšie, ako nadsluhujúci házedesák Ján Jasovský, ktorého každodenná existencia visí na šnúrke gatí predsedu vládnej strany, ktorého má kontrolovať? Situácia sa ale zmenila. O desať mesiacov nás čakajú parlamentné voľby a Jóbova zvesť v podobe klesajúcich preferencií vládnej strany dáva voľbe slabo hryzkajúceho šéfa kontroly ten pravý zmysel.
Dielo je dokonané. Róbert Fico môže byť spokojný. Znova sa zasmial verejnosti do tváre. Smutné je, že mu v tomto politickom blate sekundoval Pavol Frešo, predseda kedysi proreformnej politickej strany. Snáď len on vie, prečo tak učinil. No a do tretice, spokojný je určite aj Karol Mitrík. Ako sám povedal, na šliapanie blata má zo všetkých kandidátov hádam najlepšiu kvalifikáciu: „Vedie ma k tomu aj profesionálna kariéra, ktorú som vo svojom živote absolvoval. By som povedal, najväčšia škola života bola v mojej činnosti v prvovýrobe, v poľnohospodárskej, kde som, dá sa povedať, blato odšlapal 23 rokov“, povedal úspešný dôchodca v televíznej debate.
A ak by ste náhodou mali v budúcnosti záujem o lukratívny štátny flek, prostoreký exsiskár ponúkol aj radu, ako na to: „Po ukončení kariéry v Slovenskej informačnej službe, vtedy sa hovorilo veľa o šéfovi NKÚ, tak som sa ponúkol pánu predsedovi Frešovi, že teda mal by som ambíciu, som rozbehnutý, pôsobil som v službe, mám isté zručnosti, tak by som sa aj uchádzal o post vtedy, keď teda by zvážili. Pán predseda ma vtedy odporúčal, že pre neho je prioritou ľudová platforma a že takáto kandidatúra neprichádza v úvahu. No tak som tým pádom skončil a venoval som sa civilným činnostiam, ktoré ako dôchodca vykonávam dodnes.“. Nuž čo dodať, pripraveným šťastie praje.
Jediný kandidát, ktorý mal z pohľadu opozície skutočnú politickú váhu (Maroš Žilinka), bol od začiatku tejto najvyššej kontrolnej úbohosti jasne mimo hry. Po troch rokoch neustále sa meniacich výhovoriek si Smer na sedem rokov zabetónoval piaty najvyšší ústavný post. Keď si to spojíme s tlakom, aký vládna strana vyvíja aj na voľbu sudcov ústavného súdu, volených na dvanásť rokov, budú mať biznis akcionári Smeru priestor ťahať za nitky ešte poriadne dlho. Preto majú svoju logiku aj stále častejšie úvahy o zmene spôsobu voľby predsedu Najvyššieho kontrolného úradu tak, aby nemohol byť bábkou v rukách striedajúcej sa politickej garnitúry.
Ak sa Vám tento blog páčil, podporte ho hlasovaním na vybrali.sme.sk
