Ľudia spravidla na politikov nadávajú, sú znechutení.
A väčšinou oprávnene. Platí to aj o tých lokálnych, komunálnych.
Veď stačí len občas čítať titulky novín: samá kauza, škandál, tendre, developeri, úplatky. Po 27 rokoch demokracie už slovné spojenie „slušný politik“ predstavuje akýsi žartovný a ťažko predstaviteľný oxymoron.
Ani my sme to nevnímali inak. Až kým sme to u nás, v bratislavskej Devínskej Novej Vsi, tým politikom ako „nepolitici“ nešli natrieť. V roku 2010 sme ich vymenili, snažili sme sa na veci verejné uplatňovať náš občiansky meter. A narazili sme. Na vtedy tiež nového starostu Milana Jambora, na jeho podivné praktiky.
Netransparentné obstarávanie, predražené búranie budovy kapustárne, odpúšťanie dlhov spriazneným osobám za podivných okolností, obchádzanie stavebného zákona, ignorovanie obyvateľov Istrijskej ulice, svojvoľné zbúranie komína v Textilanke, ktorý bol zapísaný ako pamätihodnosť Bratislavy, výmeny miestnych kontrolórov ako na bežiacom páse...
Starosta mnohé svoje počiny nevedel hodnoverne vysvetliť, Devínska sa prepadla aj v hodnotení transparentnosti Transparency International Slovensko na nelichotivé 68. miesto, za mestá ako Zlaté Moravce, či Krompachy. To všeličo naznačuje.
Boli sme v menšine, na problémy sme upozorňovali, podávali sme podnety, návrhy, kričali sme. Áno, dnes nás niektorí označujú za krikľúňov, ale čo iné nám ostalo, než vykričať všetky tie skrivodlivosti na verejnosť, keď náš menšinový hlas v zastupiteľstve nikto nepočúval a naše návrhy neprechádzali? Čo iné sme mohli robiť?
Ľudia za nami chodili a rozprávali. Potrebovali sa vyžalovať. Akonáhle sme chceli veci riešiť, začali zabúdať. Ťažko bolo niekoho obviniť na základe rečí, náznakov a dohadov. Na to je tu polícia a súdy. Po tom, čo bol Milan Jambor prichytený priamo pri čine, dnes už verejnosť vie, že na tých zlých predtuchách niečo bolo.
Stretávame ľudí, pýtajú sa, čo bude. Neviem, snáď to nebude dozorovať Kováčik, odpovedám so sileným humorom. Čas plynie, novinárov držala kauza zo tri dni, predsa len, regionálna téma vyčerpala svoje mediálne možnosti. Občania mestskej časti si zažili svoju devínskonovoveskú jar. Na ulici, v obývačkách, či fejsbúkoch trvala týždeň. Eufória so šance na zmenu však pominula a ostalo len to, čo voláme blbá nálada. Skorumpovaní politici sa držia ako kliešte.
A čo s tým spraviť? Je to otázka na nás všetkých, nielen na politikov. V akej spoločnosti chceme žiť? Čomu chceme ešte veriť? Budeme nasledovať v tolerancii korupcie zlý príklad Rusoviec, alebo sa vydáme cestou pozitívneho príkladu zmeny k lepšiemu, ako je tomu v Karlovej Vsi? Tak vážne obvinenie nemôže ostať nepovšimnuté. A verím, že nebude. Závisí však od postoja nás všetkých.
Devínska Nová Ves má dnes jedinečnú šancu odraziť sa od dna a slobodne dýchať. Po 27 rokoch máme šancu dostať sa z područia miestnych rodinných elít. A zaslúžime si konečne starostu spolupráce, ktorý nekradne. Chceme tak veľa?
Sme odhodlaní zabojovať!
Rastislav Tešovič
autor je poslancom MČ Bratislava - Devínska Nová Ves
(nezávislý, s podporou OZ Devínska Inak)
