Hned prvy vecer po prichode do Kassonu sme sa isli vsetci navecerat do jedneho americkeho "bufetu" co funguje na sposob "zaplat tanier a pohar a cpi do seba, co sa do teba vmesti" tak sme si dali 4 chody, tedaja a moj tamjsi priatel Filip (sme sa oslovovali sweetie a honey a tak sme budili dojem pariku, bola to sranda.. aspon pre nas) a potom sme sedeli a vyvalovali na seba prejedene oci. Tazko sa nam ten vecer zaspavalo, ale jedlo bolo uzasne (ziaden americky junk food, ale kvalitne varene jedlo). Druhy den sme rozkladali, mali sme cely den, kazdy si robil svoje, ja somtrosku hresila, lebo nasa kamaratka Vilma z Hondurasu, ktora uz nie je medzi nami (resp v nasom pracovnom kolektive;) to akossi zabudla po sebe ocistit. Ked sme skoncili, tak sme jeden stanok, teda building, otvorili este toho vecera a ja som tam predavala (samozrejme sa zabudlo mi zaplatit, bezna vac, ano ma to uz nerozculuje, ale to bola asi jedina zla vec, ktora sa vztahuje k tomu tyzdnu) a potom, po dlhej dobe, som si bola zabehat a to som praktizovala kazde rano. Budicek o 8:00, behanie, sprcha a o 10:00 robota. Ja som zacinavala vzdy o pol hodinku skor, lebo som bola v stanku sama a musela si vsetko sama pripravit. To bol raj na zemi. Prvu prestavku som sice mavala az posledna a to okolo 15:30 a vtedy som jedavala svoje prve jedlo dna, ale bolo to uzasne. Ked som robila cukrovu vatu, tak mi zo zaciatku pomahala Bobbi (mlada americanka), ale ked zistili, ze to zvladnem sama aj s obsluhovanim zakaznikov, tak ma nechali samu. Prvy krat, mi ale porozpravala celu svoju historiu chlapov, s ktorymi spala, ktorych prebrala svojej najlepsej kamaratke Soni, ktora je v armade, ma 19 rokov a caka babo, kolko chlapov jej prebrala ona a kto je "hot" a kto nie... Soap opera, zistila som ze mladi americania su strasne nezodpovedni, chodi kazdy s kazdym a su z toho deti... deti maju deti - ako trefne poznamenala zhrozene moja sestra. Pocas pracovnej doby sme si s Richom dobre pokecali o vela veciach, mam ho fakt rada a som stastna, ze mozem povedat, ze aj takyto ludia tu su a nedaju sa zatratit vsetci americania;) Ked sme tak raz boli spolu v stanku a rozpravali sa, prisiel jeden naskrz ovracany chlapik a si dal velky drink a velky popcorn, ked sa obratil, sme zistili, ze aj gate zozadu ma ovracane, Rich ho znechutene pozoroval a komentoval kazdy jeho krok. Keby mi nebolo zle, tak by som sa aj smiala, pokrutili sme nad nim hlavou, kedy sa naucia, ze ked sa napapaju, nemaju co chodit na kolotoce;)
Vecery boli este prijemnejsie. Spoznala som druheho skveleho americana a vlastne su traja, mala som tu cest aj s Richovym synom Charliem, co bol tiez velmi prijemny clovek. Volal sa Mike, 25, vojak a pracuje pre Brada tiez dlhsie. sedavali sme pred karavanom, popijali pivo a vypravali sme sa, ja, Juan z Colombie a Mike... Raz som dokonca zavitala aj do beer garden a dostala som na ruku taky ten naramok, ktory u nas davaju na festivaloch potom co zaplatis vstupne;) Vacsinou som bola vycerpana o robote, ale citila som sa ako profesional, ktory vsetko zvladol v stanku sam a vecer to cele zalial pivkom. Bol to krasny tyzden a som rada, ze som mohla byt chvilu clenom takej perfeknej "crew 2007", ktorej mena sa zaznamenali sa steny buildingu ako po kazdy rok uz vyse 30rokov.
