Volal každému záujemcovi o potvrdenie účasti. Všetci potvrdili a on chatu objednal a zaplatil. Už bolo teda jasné, že na druhý deň sa odchádza. Ja a Žanžak sme išli ešte na bike na hodinku a pol a potom sme si už začali pomaly pripravovať veci na chatu. Večer sme zavolali Barči, že sa po nich o 11.00 ráno zastavíme, a tu sa to začalo. Už v hlase mi bolo jasné, že niečo nie je v poriadku. Začala mi hovoriť, že oni, teda ona a jej americký priateľ Mike asi nepôjdu, že je to príliš drahé. Tak som ju začala prehovárať a dohodli sme sa teda na 11.00 ale ona mi povedala, že keby sa niečo zmenilo, tak mi dá ešte vedieť. Tak už sme so Žanžakom tušili, že už je zle, že oni to určite odrieknu a nedala na seba dlho čakať, asi o hodinu mi zazvonil telefón, že oni definitívne na chatu nepôjdu. Tak som jej aspoň poriadne vyčistila žalúdok, že takéto veci sa nerobia. My sme vlastne čakali na ich rozhodnutie a oni to nakoniec odvovali... Tak sme hneď zavolali Jurovi, čo je vo veci a začali sme obvolávať všetkých kamarátov, či sa niekto nepridá. Nakoniec sa k nám od nedele pridali Luboš a Jana a na Silvestra prišla ešte Kača. V predvečer odchodu nás navštívil Kamil - pozvali sme ho na varené vínko a utopence. Nakoniec u nás ostal až do štvrť na dve:)))
Ráno sme sa zobudili pobalili a vyrazili na cestu. Po dvoch hodinkách sme dorazili do Žiliny, kde sme počkali zvyšok. Nakúpili sme v Tescu všetky zásoby a hor sa na chatu. S majiteľom sme sa stretli na parkovisku a ten nás zaviezol až k chate, ktorá bola na úplnej samotke. Zakúrili sme si a išli sme sa navečerať do susednej dedinky. Skončili sme v nejakom ranči a objednali sme si. Asi po polhodine nám doniesli iba nápoje, už to sa nám nezdalo, že ako im len načapovanie piva môže trvať tak dlho. Po chvíli dobehla čašníčka a začala nám tykať asi takým spôsobom : "A ty si čo mal?". Aj to sme ešte prekusli. Ale keď nám jedlo neprichádzalo po 80 minútach, tak sme si zavolali majiteľa a začali sme sa na všetko stažovať, tak nakoniec nám to jedlo doniesli po 90 minútach a k tomu ešte hruškovicu zadarmo ako odčinenie. Už si neviem spomenúť ako sa ten ranč volal ale bol novootvorený a bol v dedinke Belá, tak kto nemá trpezlivosť čakať na jedlo minimálne hodinku nech sa mu radšej vyhne.
Na ďaľší deň som išla ja so Žanžakom lyžovať na Chleb. Lyžovačka nebola bohviečo, strašne fučalo a vyfúkalo sneh a na svahu boli skaly. Našťastie sme si potom našli žľab, mimo lyžiarskych svahov, kde sa lyžovalo na tie pomery dobre. Po lyžovačke sme sa najedli a pustili sme sa do rôznych kartových a iných hier. Trochu sme si poupravili človeče, kedže bolo len pre štyroch a my sme boli šiesti. Tak sme hrali a popíjali až do neskorej noci. Ďalšie ráno sme sa vyspali, lebo sme sa dohodli, že na lyže nepôjdeme a, že pôjdeme na túru na Jánošikové diery, čo mi odporučil kamarát, ktorého sme včera stretli na svahu ako dobrovoľníka horskej služby. Okolo obeda sme teda vyrazili. Po vystúpení z auta som vlastne zistila, čo to znamená ísť s nešportovcami na chatu. Len po vystúpení z auta zahlásili, že poďme na panáka do krčmy. Tak v krčme som si povedala svoj názor a trochu som rozvírila hladinu v hlavách niektorých ľudí, ktorí od toho momentu asi zmenili na mňa názor. Po panákovi sa teda všetci zdvihli, že teda ide sa na diery. Diery boli krásne zasnežené a boli ľadové, boli tam úseky, kde sa išlo opatrne a veľmi pomaly. Nakoniec sme skončili pri takom úseku, ktorý zvádli iba Juro, Žanžak a ja a pre nedostatok času sme sa museli otočiť. Po návrate na chatu ja so Žanžakom sme išli do Žiliny na stanicu po Janu a o hodinu prišiel aj Luboš. Medzitým sme nakúpili v Tescu, zatlieskali sme si na námestí a všetci spolu sme sa pobrali do našej chaty. Ako sme otvorili dvere zvyšok nás privítal panákom vodky, ktorý musel každý nový aj starý člen vypiť. Tak sa všetci zložili, najedli sa a začalo sa piť a hrať hry. Do človeče pribudli ďaľšie dve figúrky, tak sme ho nakoniec hrali ôsmi a trvalo nám to asi 3 hodiny. Spať sme sa pobrali klasicky až po jednej hodine. Jana a ja sme ešte kecali do druhej a potom sme išli spať. Vstávalo sa ťažko, lebo sa išlo lyžovať. Išli sme my dvaja a ešte Jana. Dnešná lyžovačka sa s tou sobotňajšou nedala ani len porovnať. Nefúkalo, napadlo snehu len bola iba hmla. Ale to nám nevadilo. Ja som bola spokojná. Jane sme ukázali lyžovanie v žlaboch a medzi stromami. Boli aj nejaké pády, ja som vrazila do vetiev veľkého stromu a potom som skončila v malom kríku a Jana hodila tigra a zošúchala sa po snehu až k nám. Po skončení lyžovania sme sa pobrali na chatu, kde sme sa rýchlo najedli a išli sme ešte po poslednú babu na stanicu. Už kompletná zostava po návrate na chatu sme zistili, že baby to tam celé vyzdobili. Tak sme začali piť, hrať karty, pomaly sa nálada zdvíhala po pustený IMT Smile, všetci spievali okrem Jany, ktorá ich nemá rada. Tesne pred polnocou sa aj tancovalo. 10 minút pred polnocou sme sa vybrali von so šampanskými a presne o polnoci sme vystriekali všetci šampanské, popriali si nový rok, vybozkávali sme sa a išli sme dnu na polnočnú kapustnicu. Potom sme sa už len viacmenej rozprávali a pomaly ľudia začali odchádzať. Kača, Jana a ja sme odchádzali ako posledné baby asi okolo tretej. Žanžak a Luboš ostali asi polhodinku ešte dole.
Ráno sme sa prebudilo okolo 11, naraňajkovali, zbalili, rozpočítali všetko jedlo a pobrali sme sa domov.
