Všetky dievčatásme spali v dome a každé ráno a každý večer sme dochádzali automz Faribaulte. Prvý krát za celé leto sme mali možnosť spať v dome naposteli. Po dlhej dobe sme sa stretli aj z ďaľšími členmi našej pracovnejposádky, ktorý sa vrátili celý zničený z Wisconsinského state fairu. Boloto, vraj strašne busy, málo spánku a jedla, čiže polovica aj ochorela.Tým, že sme náš voľný deň využili na nákupy nám nevyšiel čas na práčovňu, čižepondelňajšie prestávky sme museli obetovať práčovni.
Netradične smepracovali s falošným Stevom, ktorý nám nosil veci a vtíral sa náma následne sa na nás sťažoval Bradovi - chudák jeden, a človek by povedal, že 40 ročný chlap má rozum, aletu v USA je to nemožnéJ))) Najhoršie na tom bolo, že potom šéfúplne nakričal na Žebera, že nemá byť drzá a že má rešpektovať ľudí. Na tosa hneď opýtala Steva, že sa jej nezdá, že je k nemu drzá a on sasamozrejme vykrúcal, že on také nič nepovedal. No slovo úprimnosť a priamosť tustráca svoju podstatu.
Steele CountyFair bol jediný fair z celého leta, ktorý mal vstupné zdarma, čiže bolo tustrašne veľa ľudí, ale k nášim stánkom nikto, teda skoro nikto nechodil.
V stredu sakonala aukcia na podporu študentov a charity, organizovala ju organizácia,ktorej bol Brad riaditeľom. Pre nás to znamenalo predĺženie pracovnej doby.O 23.00 sme zavreli stánky a presunuli sa do Beer Gardenu, kde smezačali s prípravami na aukciu – predávanie vstupeniek, nosenie vecípríprava jedla, lavíc na sedenie. Šéf dal každému 20 dolárov, ktoré tam povinnemusí utratiť, my sme si zato kúpili lístky do tomboly a pivá. Tento jehočin všetci z nádácie odsúdili, že nás využil, že to majú robiť hosteskya nie, ktorý sme pracovali celý deň a dostali sme sa do postele ažo 4.00 a o 8.00 sme samozrejme vstávali na ďalší deň. No ale mysme pri ňom boli zvyknutý, že nás využíval, čiže nič nové...
Na ďalší deňostalo jedlo z akcie, tak sme ho jedli až do konca festivalu, konečne malázmena. Prestávky sme trávili v Curly Fries, po našom „Curvy Fries“s Mirkou a Jankom a s ďaľšími slovákmi.
Na tomto fairybolo také malé spestrenie, že dvakrát za deň vystrelovali človeka z ďela,čiže sranda, a dosť dlho a ďaleko letel. No aby som nezabudla namargo Steva, dostal novú prezývku Hamster, pretože všetko, čo vidí, že jezadarmo bere a nosí aj nám, mám teraz milión ceruziek, ak máte niektonúdzu dajte vediet. On nosil rozkladacie stolicky od armády, tričká, mugy,šiltovky, no proste všetko, čo videl oto žobral. Skoro po celom lete sa ajvzťahy začali vyostrovať, intrigy prekvitajú, hádame sa, to je už niekedyneznesiteľné, si hovoríme, po tomto fairy chvala bohu veľa američanov už skončíkvôli škole a potom to už bude lepšie. A najviac, čo ma hnevá je to,že šéf je na strane američanov, vyvršuje sa na všetkých európanov, však lacnápracovná sila, ako si o nám myslia....
Napríklad jednahlúpa, ale fakt hlúpa mladá američanka, nechcela robiť s Iljom, tak sivymyslela, že ju chytal za prsia, no a to bolo len potom halóa pritom to vôbec nebola pravda, on tam bol s priateľkou,a nikdy by sa nezahadzoval s niekym, tak úbohým ako bola Kira, ktorása lepila na každého chalana, bez ohladu nato, že bol v prítomnosti jeho priateľky. Na tomto sme sa mi ibapozasmiali. Janko jej dával hodiny matematiky, lebo ako všetci američania malaproblém s počítaním. Veľmi tažká matematika typu 5+3 a podobne a nebodaj, žetam bolo 4.50+2.50, tak to už bolo nad ich sily a musela zapracovaťkalkulačka na ich telefóne.
V sobotucelý deň iba pršalo, šéf iba chodil a všetkým nadával, to bol teda deň vámpoviem, ale čo bolo v neďelu, tak to sa dá prirovnať k peklu. Jedinýpozitívny momentom bol Hektor, to boljeden mexičan, ktorý nám nosil zadarmo, všetko, čo mu prišlo pod ruku –plyšáky, klobúky, zapalovače, retiazky, naušnice.... A ešte by som zabudlaaj na dobré výmenné vzťahy s chlapcami zo stáku Mudd Pie, tam mali skvelévecičky.
No a večerto všetko prišlo, prší, čo prší leje, a došiel čas na skladanie stánkov.Tak sme skladali, úplne sme premokli, bola nám kosa, chceli sme ísť domova dať si horúcu sprchu. Ale namiesto toho sme boli odvezení do areálu, kdesa o pár dni začne state fair, kde sme sa mali prespať na pár hodínv mokrých veciach, lebo šéf nám povedal, nič si neberte stačia vám ibaspacáky!!! Tých pár hodín sme sa klepali v spacákoch od zimy až do 6.00 ráno,kedy zazvonil budík oznamujúc hor sa do rozkladania stánkov. A teraz oblečsa do toho mokrého, nás so Žeberom zachránila Mária, ale chalani boliv mokrom, aj tak sa nám potom nohy premočili lebo bolo zimaa netradične pršalo. To bolo fakt zúfalstvo, ja som už myslela, že sa tamrozplačem a samozrejme, že sme boli hladný, však to sa Brad nikdyo jedlo nestaral, keď sa rozkladali stánky, tak to bol jedenz najhorších dní v mojom živote. Po rozložení stánkom sme sa pobralikonečne do Faribaultu, kde sme si dali horúcu sprchu a suché veci. Naďalší deň sme mali voľno, teda sme boli nakupovať v Marshalse, bolo supiš,sme minuly veľa peňazí a máme veľa vecí. V stredu ráno sa odchádzalona state fair, ale to je už iný príbeh.
