Celé sťahovanie mi prišlo ako balenie spomienok do krabíc a ichvybaľovanie na novom mieste. V krabiciach som prenášal rôzne lapačeprachu od bývalých kolegov k narodeninám, od rodičov na vianoce, anajmä tie, ktoré som si kúpil ja.
Vôňa fixiek, ktorými somoznačoval krabice mi pripomínala moje detstvo, to ako som nimi vytrvalokreslil domček s kvetinou v okne a tatom a mamou pri dome. Drahá sícekrčila nos ale pri balení krabíc mne fixky voňali.
Kúpil som siatramentové pero, lebo mi písanie s ním pripomína poslednú nedeľu v mesiaci keď mama s atramentovým perom si sadla k šekovej knižke azačala vypisovať šeky. Neskôr, keď som sa naučil písať som ichvypisoval ja a ona ich len podpisovala. S atramentovým perom. A ja odoktobra nosím so sebou stále atramentové pero.
Moja drahá sazačala záhadne usmievať pri umývaní okien a potom mi prezradila, žezápach prípravku na okná jej pripomína Vianoce, lebo pred vianocami jejmamina umýva okná v celom dome. Nepovažoval som za vhodné opýtať sa, čilen pred vianocami.
A to som si myslel, že na jeseň sa vždy stávam prehnane nostalgickým len ja.
Taksme zbalili svoje spomienky na starom dome a vybalili ho na novom aspolu sme sa tešili ako sme si naše spomienky ukladali do nových polícčo sme v sobotu kúpili v IKEi.
Nostalgia je proste cool, aj keď vám vianoce pripomína smrad prípravku na okná a šťastné detstvo vôňa fixiek.
