Obcas, ked ma okolnosti a moj kalendar donuti, presuniem svoje ja zo svojej pracovne v dome do presklennej budovy mojho zakaznika. Velka investicna banka s kopou muzov v oblekoch, zien v kostymoch a malou besiedkou pri umelom jazere v areali urcenom ako fajciarske miesto.
Rad si vzdy idem zapalit. Nie len preto ze som zavisly na nikotine, ale preto ze ma tam vzdy caka jedna starsia anglicka lady. Podozrievam ju, ze je strazca fajciarskeho miesta. Alebo mame rovnaky fajciarsky rytmu.
Odkedy som ju prvy raz videl, uputala ma jednou vecou. Vzdy ked prichadzam, ona tam uz stoji, mala, stihla, jemne zhrbena, fajciaca dlhu slimku a ked ma zbada urobi vec, ktora mi dvihne naladu.
Usmeje sa na mna.
Nikdy mi nic nepovie, ani sa ma neopyta len sa usmeje, obcas jemne kyvne hlavou, a potiahne si z cigarety. A ja sa musim usmiat spat.
Vcera som uz nevydrzal a opytal sa jej preco sa mi nikdy neprihovori a len sa usmeje. Jej odpoved ma prekvapila.
"Vy mladi ludia ste vzdelanejsi a mudrejsi ako sme boli my ked sme boli mladi, tak vam nemam moc v com poradit. Ale daleko menej sa usmievate na ludi naokolo a ste viacej ustarosteni ako sme my. Mne moji stari rodicia mi odovzdavali svoju mudrost, ja vam mladym odovzdavam svoj usmev"
PS: anyway - vcera som napisal jeden mierne nasraty clanok. Asi som si mal ist najprv zapalit. Kto ho cital tak sa ospravedlnujem, a zabudnite nanho
