Tie jahody, ktore mi zbieral do malej misky a vzdy sa na mne smial ked som vrastil svoj maly pehavy nos a hneval som sa nanho, ze zjedol jednu z nich. Nevadi ze bola trochu objedena slimakmi alebo vtakmi aj tak som sa hneval, ze mi ju zjedol.
Vzdy boli krasne vonave, sladke. Nie ako jahody, ktore ovoniavam v obchodoch, ktore vyzeraju ako by ich odlievali podla formiciek, nevonaju ako tie od dedka a ani nie su take sladke.
Kazdy rok sa o ne staral, polieval ich a zbieral pre mna, pre svojho vnuka.
Vzdy ma oblieval vodou z hadice ked mi ich potajme umyval na zahrade, aby babka nevidela, ze sa opat idem napchavat jahodami a nebudem jest obed, ktory akurat varila. A to moja babka bola uzasna kucharka. V tych chvilach som bol mokry, stastny a tesil som sa ako maly. Vlastne ja som aj bol maly.
A vcera som opat ovoniaval jahody v Tescu a tie jahody boli pre mna spomienkou nanho. Je zvlastne ako take drobnosti ako vona jahod vedia cloveku pripomenut krasne chvile.
Vymenim hocico za jahody od mojho dedka.
