Magdalénske práčovne začali vznikať v Írsku už dávno. Zo začiatku boli azylom pre prostitútky no postupom času sa z nich stalo niečo čo mnohé mladé ženy poznačilo natoľko, že neboli schopné žiť späť v normálnom svete. Stali sa z nich inštitúcie prísne vedené a strážené katolíckou cirkvou, do ktorých boli posielané "nečisté" dievčatá a ženy. Tvrdá práca a zaobchádzanie rádových sestier mali spôsobiť, že sa z hriešnych žien stanú stvorenia plné pokánia, ktoré bude viesť k odpusteniu ich hriechov.
Problém bol v tom, že nie všetky boli hriešne tak ako to bolo prezentované v extrémne konzervatívnej katolíckej spoločnosti a spôsob akým na nich pozerali ich najbližší je zarmucujúci. Ja osobne verím, že ani jeden z nás nie je čistý a dokonalý, ale tiež si nemyslím, že ak dievča znásilní člen jej rodiny ona by mala byť poslaná na miesto kde je zbavená všetkých práv a radostí života. Za hriech bola považovaná krása, ktorá spôsobovala nečisté túžby. Na "prevýchovu" boli odsúdené slobodné matky, ktoré boli bezcitne oddelené od svojich detí. Najhoršie na tom je, že dievčatá boli do "práčovní" posielané rodičmi, ktorým príliš záležalo na tom ako ich vníma okolie. Povesť svojej rodiny povzniesli nad lásku k svojim dcéram a sestrám! Mnohé životy boli premrhané, zneužité, zabudnuté a žiaľ i ukončené v tejto nechutnej inštitúcii.
To, že toto všetko sa dialo a krylo pod krídlami cirkvi je vec, ktorej zámerne nechcem venovať príliš veľa slov. Asi len toľko, že nie som z tých, ktorí budú katolícku cirkev ako takú odsudzovať za pochybenia ako bolo toto. Nedokážem si však predstaviť čo sa deje v hlavách ľudí, ktorí sa na ohavnosti akou bolo zatváranie žien v Magdalénskych práčovniach aktívne podieľali. Neviem si predstaviť otca, ktorý ráno zobudí svoju dcéru a odvedie ju na miesto odkiaľ si ju nikdy nevezme späť. Neviem si predstaviť ako sa cíti dievča, ktoré je v celej veci jediné nevinne a jediné trpí.
(Posledná Magdalénska práčovňa bola vraj zatvorená v okolí Dublinu v roku 1996!)
