V utorok som sa rozhodla, že pôjdem do práce trošku skôr a po ceste si dám okopírovať kapitolu z učebnice španielčiny. Kto by bol povedal, že niečo také banálne mi zdvihne tlak nad 200!
Keď sme boli s bratom malí, naši rodičia nás učili pravidlá slušnosti po svojom. Vo všetkých rodinách platí pravidlo slušne sa pozdraviť a poďakovať. U nás platilo slušne a NAHLAS pozdraviť a poďakovať. Niekedy sme si s môjho brata robili srandu pretože keď on ako krásny 5-ročný blondiačik prišiel s maminou do potravín a pozdravil takmer sa zastavil svet. Strašne zlaté!
Vyšla som zopár schodíkov, otvorila dvere a slušne nahlas pozdravila. Môj pozdrav ma prefackal keď sa odrazil od steny predo mnou. Nikto neodzdravil. Jedna slečna sedela za pultom a pracovala za počítačom a druhá stála opretá a zamyslená. Normálne som mala pocit, že som neviditeľná. Pocit, že ich otravujem a že by som asi mala prísť neskôr som prekonala a slušne som ich poprosila či by mi okopírovali kapitolku či dve z mojej učebnice. Zamyslená pani sa konečne prebudila zo sna, nadviazala očný kontakt a spýtala sa: "Chceš to akože zmenšené na A4?" Samozrejme, že prvé čo mi hlavou preletelo bolo my sme si kedy potykali? Slušne som jej odpovedala, že áno, môže mi to zmenšiť. Nemala som ani potuchy koľko ma to bude stáť a tak som sa spýtala či by mi mohla vypočítať cenu. To ste mali vidieť. Treskla mojou knihou o pult, o ktorý sa stále opierala, zobrala kalkulačku a prebodla ma pohľadom a začala jedným prstom tak trieskať do tej kalkulačky, že teraz je isto nefunkčná.
Nechcela som tam čakať kým mi spravia kópie a tak som sa spýtala kedy si pre to môžem prísť.
NAMOSÚRENÁ TETA: "Šak kedy budeš mať cestu okolo?!"
JA: "Podľa toho kedy to bude hotové. Nemusí to byť hneď, môžem prísť neskôr poobede ak toho máte veľa."
NAMOSÚRENÁ TETA: "No šak si to prídi zobrať keď pôjdeš okolo!"
JA: "Ja nepôjdem okolo, ja si to len prídem zobrať keď mi poviete kedy to bude pripravené."
NAMOSÚRENÁ TETA: "Ja neviem, za hodinu? Za pol? Tak nejak..."
JA: "Ďakujem, prídem teda okolo obeda keď si spravím prestávku."
SLEČNA ZA PULTOM: "Si to móžeš dojsť zobrať keď pojdeš zo školy."
Tá posledná veta ma dostala a aj keď dovtedy som sa snažila ovládať a byť slušná, teraz som toho už mala dosť. Ako som už povedala, nie som typ, ktorému treba skákať okolo riti a venovať mu všetku pozornosť, ale čo je moc to je moc. Môj úžasný kopírovací zážitok som ukončila slovami: "ja už som dávno von zo školy a naozaj neviem kedy sme si potykali" a odišla som. Nabudúce pôjdem rozhodne do samoobslužnej kopírky!
Neviem či tie pracovníčky zmiatlo moje cassual oblečenie alebo batoh na chrbte, ktorý nosím preto, aby som si nezničila chrbát neustálym prenášaním laptopu. Mám síce len 23 rokov, ale nevyzerám mladšie... A aj keby som vyzerala na 15 a mala na sebe mikinu High School Musical 2 tak by sa ku mne nemali správať ako keby ich obťažovalo, že im dávam zarobiť! A potom, že mladí su neslušní!
