Večer som sa rozhodol pozrieť si v televízii najdôležitejšie udalosti dňa a .....mal som možnosť pozrieť si tú odvážnu ruku v záchode na vlastné oči!
Privolaní záchranári a požiarnici po hodine ťažkej práce mladíkovu zakliesnenú ruku zachránili. Dokonca bez poškodenia misy toalety! Bol som unesený! Zážitok desaťročia! Tri výkričníky! Už štyri! Päť...
Ďalej som sa dozvedel, že vinou prebudenej gorily odvolali z najvyššieho postu nejakého, dnes už polozbytočného úradu jednu smutnú, elegantnú pani.
Dal som sa radšej do varenia Eintopfu. Dovaril som, spokojne som vyčistil tanier, zahodil ho do výlevky a zapol som počítač.
So záujmom mne vlastným som zablúdil do krajiny suchých, presne nepresných čísel, vyskakujúcich zo stránok Slovenského štatistického úradu.
Keďže som v ten deň ešte nepil ani kvapku alkoholu, triezvym okom som zhodnotil výpovede strohých tabuliek a grafov. Do niektorých som si imaginárnym červeným perom vyznačil údaje, ktoré v tom momente môj mozog automaticky zaradil do chlievika pozoruhodných. Zaujímavými sa mu javili napríklad údaje v nasledujúcich tabuľkách:
Poznačil som si, dočítal som, zaklopil som počítač, spáchal hygienu, a s plným bruchom som sa vydal na cestu do večných lovíšť.
Nesnívalo sa mi nič.
Predtým pozoruhodné údaje už asi neboli po neskorej večeri pre moje podvedomie na nočnej smene dostatočne zaujímavými a hodnými ďalšieho spracovávania.
Otupelosť?
Pud sebazáchovy?
Asi to radšej nechám tak, bez komentárov a možno budem naďalej spokojne spávať a dožijem sa pokročilej senility.
Je to dobre tak, Jozef Mak?
