Úlohou novinára je pátrať po pravde, a úlohou diplomata je povedať tu pravdu možno aj diplomaticky, ale nepatrí sa novinárov zhadzovať. Keď má niekto vnútorné politické problémy, teda dookola sa vracajúce špinavé politické kauzy, tak využije politický trik, a tie vnútorné problémy sa snaží prekryť vonkajším nepriateľom, a strašením vojny z vonku. Psychológovia vám potvrdia, že aj strach je skvelým manipulačným prostriedkom. Novinári samozrejme na ten trik nenaleteli, a preto sa vás pán minister pýtali.
Preto, skôr ako zakomplexovanosťou novinárov, by som sa pán minister zaoberal vlastným úradom a zahraničnými úradmi, ktoré sú roztrúsené po celom svete. Na základe nákladov tohto štátu, a s ohľadom na daňovú zaťaženosť našich občanov, sa treba pán minister zaoberať otázkou, či nám vôbec treba živiť toľko zastupiteľstiev roztrúsených po celom svete?
Obyčajní občania to potrebujú vedieť, lebo sme to my obyčajní občania, čo živia svojimi daňami aj tieto úrady. Myslím si, že určite je potrebné mať zahraničné zastupiteľstvá tam, kde chodí najviac našich turistov. Určite je potrebné mať zahraničné veľvyslanectvá v krajinách, ktoré sú veľkým obchodným partnerom Slovenska, ale treba mať zahraničné zastupiteľstvá aj tam, kde ich ani netreba?! Nie je lepšie si dohodnúť spoluprácu a zastúpenie v týchto pre Slovensko nestrategických štátoch s inou krajinou, ktorá tam má svoje zahraničné zastupiteľstvo? Určite áno!
Okrem toho, na vašom mieste pán minister by som naše zahraničné zastupiteľstvá prebudoval na nové ekonomické „výklady“ nášho Slovenska. Treba si povedať pravdu, že mi ako malá krajina svojou zahraničnou politikou toho v zahraničnej politike zas veľa nenarobíme. Preto treba naše zahraničné zastupiteľstvá pretransformovať tak, aby tam pracovali hlavne schopní slovenskí biznismeni, ktorí by nachádzali v krajine svojho pôsobenia nové trhy pre odbyt našich slovenských výrobkov, a ktorí by Slovensko vo svete neustále skvelo propagovali.
Pri dnešnej krutej nezamestnanosti sa už žiadne naše zahraničné zastupiteľstvo nesmie stať len „teplým miestečkom“. Takýto luxus, si naše Slovensko nemôže dovoliť. Dnes, v čase krízy je ešte viac potrebné zadávať našim všetkým veľvyslancom po celom svete neustále nové ekonomické úlohy. Keď tie nové ekonomické úlohy a výzvy nie sú schopní zvládať, tak ich treba rýchlo vymeniť za tých, ktorí tieto úlohy pre Slovensko, pre obyčajných občanov a jeho ekonomiku budú zvládať. Každé zastupiteľstvo sa tak musí stať hlavne našim predsunutým „bojiskom“, o nové trhy, čo môže následne pomôcť celej našej ekonomike, ako aj zamestnanosti.
Aj naša diplomacia sa musí pán minister flexibilne meniť podľa požiadaviek doby. Keby ste si pán minister urobili analýzu, ktoré zastupiteľstvo naozaj významne pomohlo našej propagácii vo svete? Ktoré zastupiteľstvo pán minister pootváralo pre slovenské výrobky nové trhy? Ktoré zastupiteľstvo pán minister naozaj už dnes funguje na princípe tu predkladanej „ekonomickej diplomacie“, tak možno by ste bol z tejto analýzy nepríjemne šokovaný.
Verte mi pán minister, že len nová „ekonomická diplomacia“ sa celému Slovensku a hlavne obyčajným občanom tohto štátu naozaj vyplatí. Zastupiteľstvá, ktoré sú pre nás dnes v ekonomickej oblasti pasívne, sú tak pre nás pán minister stále len draho zaplateným luxusom, ktorý si pri dnešnej biede Slovensko nemôže dovoliť. Záťaže sa treba zbaviť, a nie ju živiť. V čase mieru je všetko o ekonomike, a nie politike.
Myslím si pán minister, že práve nová a perfektne fungujúca „ekonomická diplomacia“ môže otvárať pre slovenské výrobky nové trhy, a tak pomáhať rozbehnúť pre Slovensko nové obchody, a to po celom svete. Aj táto celkom nová „ekonomická diplomacia“ môže výrazne pomôcť našej slovenskej ekonomike, nášmu slovenskému exportu, ale najprv sa musí na tu „ekonomickú diplomaciu“ naozaj zmeniť.
Kto nedokáže nachádzať vo svojom mieste pôsobenia nové exportné príležitosti pre Slovensko, tak toho tam netreba trápiť, veď nie každý je dobrý obchodník, a toho treba pán minister rýchlo nahradiť. Šikovných a vzdelaných biznismenov netreba ani v diplomacii vôbec podceňovať. Biznismeni sú predsa ľudia, ktorí vedia nachádzať nové trhy aj pre našich slovenských výrobcov, a produkty „Made in Slovakia“ by tak boli opäť našim ekonomickým príjmom. Aj títo „diplomatickí biznismeni“ by tak mohli otvárať nové trhy, ktoré by znamenali nové objednávky, a nové objednávky sú tak vlastne novou výrobou, a nová výroba je zdrojom novej práce a teda aj novej zamestnanosti.
Takže aj táto nová aktívna zahraničná „ekonomická diplomacia“ môže významne pomáhať domácemu priemyslu, domácej ekonomike a domácej zamestnanosti. Na základe dnešnej ekonomickej krízy si nemôžeme dovoliť, aby naša zahraničná diplomacia bola len o politike, ale musí byť hlavne o ekonomike. Kto sa naozaj vyzná v zahraničnej politike, tak ten vie, a ten mi dá za pravdu, že v čase mieru štáty medzi sebou „bojujú“ o trhy, a čo najsilnejšiu ekonomiku, a to ekonomickými zbraňami. Takže aj ekonomika, sa pán minister takto aj zahraničnej politiky výrazne dotýka.
Pán minister kašlime na to, kto má komplexy z Fica, ale nekašlime na život obyčajných občanov, a bojujme za ich lepší život aj v zahraničí lebo nie komplexy z Fica, ale nezamestnanosť a slabá ekonomika sa nás občanov naozaj najviac dotýka.
P.S. M. R. Štefánik. „Ľudské snaženie má smerovať k spoločnej uvedomelej práci pre blaho všetkých.“ Toto sa týka určite aj našej zahraničnej diplomacie, ktorá má byť v mieri hlavne „ekonomickou diplomaciou“ a tu nás čaká ešte veľa práce na tomto „poli neoranom“.
