Rozdiel je len v tom, že kým deti si nezištne vymieňajú len obyčajné cukríky, tak prezidenti si vymieňajú často zištne medaily, ktoré by im okrem nich nikto nikdy nedal. Je takýto postup potom morálny a hodný politika, hlavy štátu a štátnika? Nemajú nás obyčajných občanov potom títo politici pri týchto aktoch len za barany v prípade mužov, a za ovce v prípade žien?
Zaslúžil si každý z vyznamenaných „bíliho lva“? Podľa prezidenta Zemana určite áno. S troškou irónie nejde tu aj o „týranie zvierat“, konkrétne bieleho leva? Prečo?„Biely lev“ sa predsa nemôže hanbiť hoci by sa možno v mnohých prípadoch na hrudi takto vyznamenaných aj hanbil. Preto navrhujem udeľovať prezidentovi namiesto „bieleho leva“ naopak „červeného leva“ lebo ten sa už svojou farbou hanbiť vie a môže.
Aj takto sa snažím nastavovať zrkadlo tým, ktorí si myslia, že môžu všetko. Robím to vlastne s dobrým úmyslom a hlavne kvôli ním, lebo im chcem tým pomôcť. Pravým priateľom predsa nie je ten, čo ti pochlebuje, ale ten čo ti pomáha. Kritika v tomto prípade je len obyčajná a nezištná pomoc. Veď v roku 1992 sme boli ja i vy pán prezident Zeman poslancami toho istého parlamentu. Vtedy sme boli obaja súčasťou parlamentu FZ ČSFR.
Prečo to vlastne píšem? Je mesiac november a práve v tomto mesiaci v roku 1992 sa stalo aj to, čo jedni tak chceli, a jedni tak nechceli. Aj my dvaja sme pán prezident vtedy hlasovali za zákon o zániku ČSFR , a teda logicky aj za vznik samostatného Česka a samostatného Slovenska. Ja som vtedy hlasoval za zánik ČSFR a teda vznik nielen samostatného Slovenska, ale aj vášho Česka. Ako ste vtedy hlasovali vy pán prezident?
Nie sú niekedy dejiny tak veľmi tragikomické? Prečo? Nestalo sa predsa to, že tí čo hlasovali proti zániku ČSFR vo FZ ČSFR alebo sa zdržali, tak logicky hlasovali aj proti vzniku samostatného Česka a vzniku samostatného Slovenska sa potom za zvláštnych historických okolností vyskytnú dokonca aj na jeho čele?!
Sám seba si neviem predstaviť, aby som až tak poprel sám seba, žeby som kandidoval na miesto v štáte, ktorého som svojim hlasovaním "ZA" nepodporil. To sa však nebavíme o miesto štátneho úradníka, ani poslanca, ani ministra, ale rovno o miesta prezidenta a teda „hlavy“ štátu. Mne by to naozaj prekážalo, ale ako vidno iným to vôbec neprekážalo.Tak, ako v najťažších chvíľach spozná človek svojho priateľa i nepriateľa, tak aj v najťažších chvíľach štátu spozná štát svojho priateľa i nepriateľa.
Je jasné, že v tých dramatických a historických chvíľach pre obe štáty nikto z nás oboch, teda ani ja, a ani vy pán prezident, sme vtedy pri rozhodujúcom hlasovaní nevedeli, ako to všetko nakoniec s novovzniknutými a samostatnými republikami dopadne,ale ja som vtedy na rozdiel od vás pán prezident veril Slovensku a Česku a preto som hlasoval nielen za vznik samostatného Slovenska, ale aj za vznik samostatného Česka.
My dvaja sme vtedy pán prezident hlasovali celkom odlišne. Nestali ste sa tak vlastne hlavou štátu, ktorý ste vtedy nechceli, a za ktorý ste vtedy nehlasovali? Veď práve aj týmto historickým a osudovým hlasovaním sa narodili dva nové štáty, ale akú úlohu ste zohral vtedy pri tom narodení Českého štátu vy? Aj také absurdné môžu byť naše dejiny.
Teraz už asi viete, že mňa prezident Zeman nemôže pobúriť, ani vyznamenaním pána Fica, ani prirovnaním pána Fica k Churchillovi a ani novými vulgarizmami. Mňa pobúrilo už jeho zvolenie. Vysoko si ctím a vážim T.G. Masaryka a M. R. Štefánika. Toto sú naše svetlé vzory v dejinách našej temnej, smutnej a často špinavej politiky. Toto sú naši ľudia, ktorí zdobili úrad a nie ľudia, ktorých zdobil úrad. Myslím si, že nielen Slovensko, ale ako vidno aj Česko by si už naozaj zaslúžilo mať v najvyššej politike naozaj skutočných štátnikov. Len pravda a nie lož môže byť svedomím národa a preto som napísal aj knihu: „Lekcie z demokracie“, ktorou chcem šíriť o politike i politikoch pravdu a nie lož. Hanba, nemorálnosť, podlosť a zbabelosť sa nedá prekryť žiadnym prirovnaním, žiadnym vyznamenaním a žiadnym úradom.
