Orbánova veta o „odtrhnutom území“ obletela strednú Európu a zaburácala v zmysle Putinovho pokynu na obsadenie odtrhnutej Ukrajiny od ruskej ríše. Obe vyjadrenia znamenajú podobnosť v tom, že kým Putin vyjadrenú ideu v exekutívnej podobe už predvádza, Orbán svoje fixné idey vyplakáva rok čo rok na výročie Trianonu. Toto porovnanie indikuje aj skúsenosť s prítomnosťou maďarských vojsk v auguste 1968, keď u niektorých maďarských schvaľovateľov invázie skrsla myšlienka revízie hraníc. Starší vekom si pamätajú výkriky „Mindent vissza/Všetko naspäť u niektorých politikov“, keď 6. 6. 1919 vtrhol do Košíc 46. (segedínsky) pluk maďarskej boľševickej armády na čele s ľudovým komisárom Bélom Kunom. Ledva sa zrodila Československá republika a myšlienka revízie už úradovala okupáciou cudzieho územia. Indíciami spojená trauma funguje ako indikátor prebudeného vedomia niektorých politikov o strate časti územia, ale bez historických súvislostí. Faktum: odtrhnuté územie prehralo Maďarsko dvakrát vo vojne, v ktorej nebojovalo na strane víťazov.
Pred troma rokmi Viktor Orbán v pohraničnom meste Sátroaljaujhely rekapituloval svoje odkazy mocnostiam v ostrom naratíve: „Západ znásilnil tisícročné hranice a dejiny strednej Európy. Nás zovrel medzi neobrániteľné hranice, vzal naše prírodné bohatstvo, odrezal od zdrojov, z našej krajiny urobil celu smrti. Toto Západu nikdy nezabudneme“.
Keďže Viktor Orbán apeluje tisícročnými hranicami, pomôžme mu výkladom dejín z maďarského zdroja. Pokiaľ ide o „znásilnenie tisícročnej hranice a dejín strednej Európy“ pripomeňme mu ako o nej rozprávali N. S. Chruščov s Jánosom Kádárom. „Chruščov Kádárovi: „Máme stodvadsaťtisíc Maďarov. Povedzme, že by sme chceli po ľudovom hlasovaní riešiť túto otázku podľa ich želania. (...) Dobre by bolo ich odovzdať, to nie je nijaký problém a znamenalo by to kolosálny prínos.“ Po dobrosrdečnom akte však vyrukoval Chruščov s výstrahou z dejín Ukrajiny. Podľa Chruščova Maďari vtrhli na ukrajinské územie, zabrali najlepšiu pôdu a Ukrajincov vyhnali do hôr. „Povedal som Kádárovi, vy ste ulúpili zem našich predkov. V maďarskom parlamente je obraz, na ktorom Árpád príde so svojím vojskom a pýta od Slovanov vodu, zem a trávu. Všetko mu dajú, na čo Árpád povie: vy ste nám práve dali svoju zem“. (In: Miklós Kun „Chruščovove podkarpatské ponuky“, Magyar Hírlap 12. máj 2007).
Rozhovor medzi Chruščovom a Kádárom sa uskutočnil koncom leta roku 1964. O niekoľko týždňov sovietskeho vodcu odstránili z jeho postov. Je nesporné, že stretnutie s maďarským s predstaviteľom strany a štátu pripravovali historici. Príbeh „zabratia krajiny“, ako ho zobrazuje Mihály Munkácsy, by aj pre Viktora Orbána mal byť mementom, keď nacionálnou úzkostlivosťou blúzni o priebehu a príbehu dejín, pritom zabúda na archetyp Árpádom zabratého územia.
Priamy podnet na pripomenutie zabudnutých stránok dejín ponúkla autorovi tohto textu manipulácia s iným dejateľom maďarských dejín. V tohtoročnom júlovom vydaní mesačníka Historická revue s titulom „Gróf Július Andrássy rodák zo Slovenska na vrchole svetovej politiky“ historik Július Barczi v perexe článku píše: „V kaštieli Betliar je až do konca septembra sprístupnená výstava zaujímavej osobnosti európskych dejín. Július (Gyula) Andrássy sa ako jeden z mála rodákov z dnešného Slovenska dostal na najvyššie úrovne svetovej politiky, ktorú aktívne formoval . Bol štátnikom, ktorého pôsobenie bolo v uhorských a rakúsko-uhorských dejinách jedinečné, charakterizované rozvážnosťou, odvahou, múdrosťou, diplomaciou a tak trochu aj prefíkanosťou“. Obsahove prijateľný text by sme mohli akceptovať, keby v ňom nechýbala precíznejšie formulovaná prefíkanosť glorifikovaného politika. Lebo: Ten istý Gyula Andrássy v rozhovore s anglickým novinárom W. Steedom v roku 1907 vyriekol kategorický ortieľ, že „radšej dá vyhubiť Slovákov do posledného, než aby im dal samosprávu“. Budapeštiansky Pesti Hírlap celý text rozhovoru vydal a rozosielal do sveta ako propagačný album. Časť rozhovoru pod titulom Maďarský magnát, ktorý chcel vyhubiť všetkých Slovákov publikoval Slovenský východ 10. 3. 1931.
Z domácich prameňov. Diplomat a zahranično-politický odborník Rastislav Káčer bol hosťom Pavla Demeša v relácii Svet, (In: Teraz.sk 3. 6. ´20). Vyjadril sa doslova a do písmena takto: "Veľmi pozitívne vnímam slovensko-maďarský vzťah, do ktorého sme vchádzali pred tisíc rokmi podľa mňa absolútne inak, než sa to historicky interpretuje. Ten vzťah bol oveľa rovnocennejší, my sme si možno neskôr v dôsledku maďarizácie vyvinuli fóbie a dezinterpretujeme túto tisícročnú históriu ako útlak. Ja túto interpretáciu nemám rád a myslím, že Slováci by mali mať oveľa sebavedomejší vzťah k tejto histórii, pretože z toho 1000-ročného manželstva bolo podľa mňa 950 rokov dobrých a zahodiť z dlhodobého vzťahu to dobré, čo sme zažili, nie je dobré“..
Rastislava Káčera ako ministra zahraničných vecí aj ako exministra sme obvykle počuli a čítali bez toho, aby sa nám žiadalo sa pozastaviť pri jeho vyjadreniach a preto je namieste sa o citovaných tvrdeniach opýtať: ktoré boli zlé roky a ktoré boli dobré, lebo profesionálny diplomat neposkytol pravde zodpovedajúcu odpoveď o 950 ročnej „pohode“ resp. porobe nemaďarských národov v uhorskom väzení.
Výročia sú ako stvorené na opätovné čítanie dejín. Na historickom území Uhorska ani tisíc rokov nestačilo na to, aby dejiny poslúžili ako studnica poznania a zlyhaní koryfejov a ich následkov v kľúčových fázach vývoja.
Tibor Ferko
(Autor bol v rokoch 1990-91 v Budapešti korešpondentom denníka Národná obroda)
