Kto však vidí do hláv exekútorov a projektantov tajnej operácie na záchranu života pre Rusov nežiadúceho novinára? Nesporný sa javí fakt, že ukrajinská tajná služba o pripravovanej vražde vedela a konala. Čo vedela SIS o tom, kto sa z okruhu nepriateľsky naladených jednotlivcov či podozreniami z korupcie dotknutých firiem sa motali okolo novinára Kuciaka? Lebo to nejde len tak z ničoho nič sa objaviť na popravisku a objednávku vybaviť. Je oprávnené predpokladať precíznu prípravu vraždy slovenského novinára ante finem. Ukrajinskí sliediči vedeli a konali, slovenskí policajti nekonali ani potom, keď im Ján Kuciak doručil sťažnosť, že sa mu známa persóna z mafiánskych zoznamov vyhráža. Keby slovenskí špecialisti boli mali informácie a zvolili podobné postupy ako ich ukrajinskí kolegovia, vyskakoval by Andrej Danko s takým veľkohubým protestom proti záchranárom života, ako to predniesol 31. mája v jeho domovskej televízii TA3? Alebo mu len padlo vhod znova sa zapáčiť ruskej Dume? Lebo so slovanfilstvom sa to akosi nerýmovalo. A keďže si trúfal oznámiť, že svoju pomätenú rétoriku na danú tému bude expandovať do cudziny, resp. pošle na protest depeše ukrajinskému parlamentu, kto mu dal na to mandát? Z rečí, ktoré kade-tade trúsi, možno dedukovať jeho predstavy, že je zamestnávateľom poslancov NR SR, koaličným to neprekáža, opozičných má za trolov. Ale naposledy v ošiale svojej premúdrelej spupnosti sa už správal tak, akoby bol snemovňu arizoval pre potreby SNS a jej postslotovskú paradigmu, ktorá sa od predošlej líši len tým, že líder národniarov pohoršujúce postuláty neoznamuje vyluhované najprv v litroch alkoholu, ale priamo a priam diktátorsky prednesenou sebaistotou, lebo dôvodom je jeho vôľa. Pokiaľ by to prevzal z panovačnej rétoriky rímskych cisárov, musel by vedieť aj to, že sa oni v senátoch prejavovali ako vynikajúci rečníci.
Rečniť v Dume, odkazovať v partnerských kontaktoch ako toť teraz v prípade Ukrajiny svoje pomätenie ako legitímny status slovenskej zahraničnej politiky, by mohlo byť za určitých okolností, rečeno s Petrom Tkačenkom (in: Chucpe podľa Danka, SME 1. 6.), na hrane vlastizrady. Danko je hovorca parlamentu, de facto by mal byť aj občanov, je služobník a nie cisár.
Tibor Ferko
Kto však vidí do hláv exekútorov a projektantov tajnej operácie na záchranu života pre Rusov nežiadúceho novinára? Nesporný sa javí fakt, že ukrajinská tajná služba o pripravovanej vražde vedela a konala. Čo vedela SIS o tom, kto sa z okruhu nepriateľsky naladených jednotlivcov či podozreniami z korupcie dotknutých firiem sa motali okolo novinára Kuciaka? Lebo to nejde len tak z ničoho nič sa objaviť na popravisku a objednávku vybaviť. Je oprávnené predpokladať precíznu prípravu vraždy slovenského novinára ante finem. Ukrajinskí sliediči vedeli a konali, slovenskí policajti nekonali ani potom, keď im Ján Kuciak doručil sťažnosť, že sa mu známa persóna z mafiánskych zoznamov vyhráža. Keby slovenskí špecialisti boli mali informácie a zvolili podobné postupy ako ich ukrajinskí kolegovia, vyskakoval by Andrej Danko s takým veľkohubým protestom proti záchranárom života, ako to predniesol 31. mája v jeho domovskej televízii TA3? Alebo mu len padlo vhod znova sa zapáčiť ruskej Dume? Lebo so slovanfilstvom sa to akosi nerýmovalo. A keďže si trúfal oznámiť, že svoju pomätenú rétoriku na danú tému bude expandovať do cudziny, resp. pošle na protest depeše ukrajinskému parlamentu, kto mu dal na to mandát? Z rečí, ktoré kade-tade trúsi, možno dedukovať jeho predstavy, že je zamestnávateľom poslancov NR SR, koaličným to neprekáža, opozičných má za trolov. Ale naposledy v ošiale svojej premúdrelej spupnosti sa už správal tak, akoby bol snemovňu arizoval pre potreby SNS a jej postslotovskú paradigmu, ktorá sa od predošlej líši len tým, že líder národniarov pohoršujúce postuláty neoznamuje vyluhované najprv v litroch alkoholu, ale priamo a priam diktátorsky prednesenou sebaistotou, lebo dôvodom je jeho vôľa. Pokiaľ by to prevzal z panovačnej rétoriky rímskych cisárov, musel by vedieť aj to, že sa oni v senátoch prejavovali ako vynikajúci rečníci.
Rečniť v Dume, odkazovať v partnerských kontaktoch ako toť teraz v prípade Ukrajiny svoje pomätenie ako legitímny status slovenskej zahraničnej politiky, by mohlo byť za určitých okolností, rečeno s Petrom Tkačenkom (in: Chucpe podľa Danka, SME 1. 6.), na hrane vlastizrady. Danko je hovorca parlamentu, de facto by mal byť aj občanov, je služobník a nie cisár.
Tibor Ferko
