Postaviť sa pred „kecpult“ v čase schváleného rokovania by bolo priamejšie, ale by som si bol mohol zameditovať na tom istom mieste hoci pred rokovaním a bolo by to to isté. Keď potom koaličné bratstvo aj bez odrodilcov z Mostu ide úkolovať vládu, ktorá príde, nejaká vláda prísť musí, je to unikát, o ktorom by sa neopovážili snívať ani v Burkine Faso, lebo v preklade to znamená Krajinu nádeje. Tu sa počíta s nádejou, že tí, ktorí prídu po Smere & SNS, rozvrátia včerajšie istoty, lebo o schopnosti vládnuť „materskej škôlke“ Fico, Pellegríny, Danko svorne pochybujú. Nimi milované Slovensko nevydajú predsa na popas zúfalcom z opozície a keď už, nech si teda poradia so zničujúcim závažím v rozpočte.
No dobre, teraz je na programe rozdávanie trinástych dôchodkov, ktoré Smer transparentne hlásal už pred desiatimi rokmi, ale dobre, dobehol ho vlastný sľub, preto koná. Prídavky na deti, o tom trepal Robert Fico už v roku 2000, vtedy to bolo tak, že „ treba obmedziť prídavky na tri deti“. Čo ešte malo byť a nebolo? Znížiť dane na 18 percent, trest verejnoprospešných prác pre poberateľov sociálnych dávok, trest smrti, farmársky zákon. Robert Fico takýmito „drístami“ velebil trúfalosti Smeru, aby tromfol V. Mečiara, ktorý v čase svojej polročnej prestávky r. 1994, keď sa pripravoval po tretíkrát prevziať moc predkladal vízie z rovnakej továrne na absolútno: diaľnica v dopravnom systéme z Vyšného Nemeckého do Košíc, rýchlodráha z Košíc do Bratislavy pre vlaky uháňajúce rýchlosťou 160 km/h, také medzinárodné letisko v Košiciach, že popri tom bratislavské ostane ako osobné. A pravdaže – odvolať prezidenta (Kováča). Na tento akt nemilosrdnosti avizoval politik desať možných spôsobov. To všetko, len čo sa po voľbách chopia moci, (in: predvolebný míting v košickej športovej hale 7. 9. 1994). O tom všetkom sa pán Fico vyjadril, že by to vedel akceptovať. No nielen toľko, Smer mal na svoju kampaň pripravenú ohurujúcu propagandu s tzv. obecnou pokladnicou, čo bola rozprávka o bezúročných úveroch nielen pre podnikateľov.
Škandalózny spôsob preberania moci v novembrovej noci r. 1994 bol zrejme právne v poriadku. Hoci sa potom husto doručovali demarše o úbytkoch demokracie, Robert Fico doma mohol do úmoru hlásať, že Slovensko nie je právny štát, ale ako agent zastupujúci vládu i republiku pred Európskym súdom pre ľudské práva nemohol o tom ani muknúť, lebo by sa dožadoval nápravy nekompetentne a na nepravom mieste. Ako právnika ho to nectilo, blamoval sa vtedy, blamuje sa podnes.
Takže dnes: Keď hlavná štátna radkyňa R. Fica, bývalá milenka v Taliansku väzneného mafiána a ďalší jeho komplic v úrade vlády boli nútení sa pratať zo svojich postov, Robert Fico oznámil, že sa im volajúci po náprave ešte budú musieť ospravedlniť. To, že v štáte hoci s neplnohodnotným demokratickým režimom by aj sám premiér mal odísť nielen z úradu, síce sa stalo, ale odídeného premiéra ako vysoko postaveného politika chráni štátna ochranka.
Čokoľvek by súčasná vláda oferovala nielen na pomoc odkázaným, (na dvojnásobok rodinných príspevkov, trinásty dôchodok, tiež na jazdu po diaľnici zadarmo nie je odkázaný každý), čo len predstava každému prispievať rovnako znamená krucinálny hazard s verejnými prostriedkami. Kým trvá stav, keď je potrebné ešte strpieť tyraniu aktuálnej väčšiny, je potrebné si všimnúť, že celá koalícia je už z tenkého skla, ale strany parlamentnej a mimoparlamentnej opozície neboli schopné vospolok predložiť inventúru hrozných deliktov SMERu a SNS počas ich vládnutia. Každá strana máva stránkami svojich programov. V čase Tudorovcov používal Richard III. meč, ľstivosť, rafinovanosť i temperament na vládnutie, ale po vražde malých princov, grófov, lordov ba aj kráľa Eduarda IV. hnaný výčitkami svedomia a strachom pred odplatou úpenlivo ponúkal kráľovstvo za koňa. Naši vinníci na trajektórii úpadku akoby boli po toľkej bažnosti ohluchli a oslepli, lebo reč ducha popravených Kuciaka, Kušnírovej a Remiáša im nič nehovorí. Nestoja o očistu, lebo špinaví sú tí druhí, hoci dvanásť rokov nevládli.
Toľko by som bol povedal a stačilo by to, aby ma Danko poslal za dvere, ako toť Beblavého partiu na utorkovej seanse s prerušeným tehotenstvom vládnych inštrukcií.
Koľko úkladov čaká ešte v anonymite na odhalenie po prelomení dosluhujúcej vlády, ako sa budú správať bývalí koryfeji a služobníci odmietnutej moci, o tom budú ich ďalšie ceremoniálne úskoky, aj keď sa už všetko neodhalí, bude toho dosť.
Tibor Ferko
