Odkazy však bývajú bez uvádzania pričinenia sa k nej účasťou na prehraných vojnách. Lebo aj návrat k postrianonským hraniciam v roku 1945 bol reliktom hazardu spojenectva s fašizmom.
Viktor Orbán v pohraničnom meste Sátroaljaujhely zreteľne rekapituloval svoje odkazy dejinám a mocnostiam v obvyklom naratíve: „Západ znásilnil tisícročné hranice a dejiny strednej Európy. Nás zovrel medzi neobrániteľné hranice, vzal naše prírodné bohatstvo, odrezal od zdrojov, z našej krajiny urobil celu smrti. Toto Západu nikdy nezabudneme“. To je fakt: nezabudli sme! Ale o tom, kto komu čo ukradol, až na koniec.
Slovensko má Orbánových apologetov aj na Slovensku, prekvapuje, že je ním slovenský diplomat Rastislav Káčer. Meškáme s reakciou na jeho vyjadrenia, lebo načim bolo počkať, či sa neozve povolanejší na pripomenutie historickej pravdy o 950 ročnej pohode nemaďarských národov v Uhorsku.
Diplomat a zahranično-politický odborník Rastislav Káčer bol hosťom Pavla Demeša v relácii Svet, (In: Teraz.sk 3. 6. ´20). Vyjadril sa doslova a do písmena takto: "Veľmi pozitívne vnímam slovensko-maďarský vzťah, do ktorého sme vchádzali pred tisíc rokmi podľa mňa absolútne inak, než sa to historicky interpretuje. Ten vzťah bol oveľa rovnocennejší, my sme si možno neskôr v dôsledku maďarizácie vyvinuli fóbie a dezinterpretujeme túto tisícročnú históriu ako útlak. Ja túto interpretáciu nemám rád a myslím, že Slováci by mali mať oveľa sebavedomejší vzťah k tejto histórii, pretože z toho 1000-ročného manželstva bolo podľa mňa 950 rokov dobrých a zahodiť z dlhodobého vzťahu to dobré, čo sme zažili, nie je dobré“.
V rozhovore pripomenutých 950 dobrých rokov inonárodných etnít v Uhorsku je presne to, z čoho sa podľa diplomata „vyvinuli fóbie“ a dezinpretácia útlaku v tisícročnej histórii. Keďže v rôznych historických análoch nájdeme desiatky „corpus delikti“ o Slovákom na truc podniknutých opatrení v ich „dlhodobom vzťahu“ k najvyšším predstaviteľom v uhorských štátnych orgánoch a ich rozhodnutiam, autor si dovolí pripomenúť jediný.
Bolo už tridsať rokov po rakúsko-uhorskom vyrovnaní, keď architekt tejto zmluvy z maďarskej strany, minister zahraničných vecí v novom štáte gróf Gyula Andrássy v rozhovore s anglickým novinárom W. Steedom v roku 1907 vyriekol kategorický ortieľ, že „radšej dá vyhubiť Slovákov do posledného, než aby im dal samosprávu“. (Budapeštiansky Pesti Hírlap celý text rozhovoru vydal a rozosielal do sveta ako propagačný album. Časť rozhovoru pod titulom Maďarský magnát, ktorý chcel vyhubiť všetkých Slovákov publikoval Slovenský východ 10. 3. 1931). Kedy sa začali zlé roky a ktoré boli dobré, odpoveď na to Rastislav Káčer neposkytol.
Patrí sa obrátiť stránky (nielen) Orbánom písaných traktátov zaoberajúcich sa „znásilnením tisícročnej hranice a dejín strednej Európy“. Nalistujeme rovnaký príbeh ale porozprávaný medzi N. S. Chruščovom a Jánosom Kádárom. „Chruščov Kádárovi: „Máme stodvadsaťtisíc Maďarov. Povedzme, že by sme chceli po ľudovom hlasovaní riešiť túto otázku podľa ich želania. (...) Dobre by bolo ich odovzdať, to nie je nijaký problém a znamenalo by to kolosálny prínos.“ Po dobrosrdečnom akte však vyrukoval Chruščov s výstrahou z dejín Ukrajiny. Podľa Chruščova Maďari vtrhli na ukrajinské územie, zabrali najlepšiu pôdu a Ukrajincov vyhnali do hôr. „Povedal som Kádárovi, vy ste ulúpili zem našich predkov“. V maďarskom parlamente je obraz, na ktorom Árpád príde so svojím vojskom a pýta od Slovanov vodu, zem a trávu. Všetko mu dajú, na čo Árpád povie: vy ste nám práve dali svoju zem“. (In: Miklós Kun „Chruščovove podkarpatské ponuky“, Magyar Hírlap 12. máj 2007).
Rozhovor medzi Chruščovom a Kádárom sa uskutočnil koncom leta roku 1964. O niekoľko týždňov sovietskeho vodcu odstránili z jeho postov. Je nesporné, že stretnutie s maďarským s predstaviteľom strany a štátu pripravovali historici. Príbeh „zabratia krajiny“, ako ho zobrazuje Mihály Munkácsy, by aj pre Viktora Orbána mal byť mementom, keď nacionálnou úzkostlivosťou blúzni o priebehu a príbehu dejín, pritom zabúda na archetyp Árpádom zabratého územia.
Výročia sú ako stvorené na výklad dejín. Vládcom na historickom území Uhorska ani tisíc rokov nestačilo na to, aby dejiny mohli byť studnicou poznania ich zlyhaní a následkov v kľúčových fázach vývoja.
Tibor Ferko
