Aktivisti sa obrátili apelom na kupujúceho argumentom, že bývalý Megay cukráreň v budove navštevoval aj najchýrnejší maďarský spisovateľ Sándor Márai, neskôr boli spomínaní Pavarotti a Havel. Ani proti tejto argumentácii niči, iba to, že frekvencia ich návštev bola na minime. Márai, keď mal pätnásť rokov, navštevoval školu v Prešove a keď mal osemnásť, jeho rodina s po Trianonskom verdikte z Košíc odsťahovala. Havel a Pavarotti mohli si tu vypiť kávu raz naraz a šlus. Na Pavarottiho účinkovaní v meste je zaujímavejšie to, že jeho honorár na intervenciu primátora Schustera uhradil Majský. Bolo by sa patrilo ho za to vo väzení aspoň raz navštíviť, však, pán exprimátor.
Pri tomto počte slávne mená pominuli, možno si niekto spomenie a rozšíri ich menom Petra Schutza, ktorý pred covidom 19 deň čo deň tu rozbiehal svoje komentáre pri čítaní dennej tlače. V publicistike je nesporne Máraiovým nasledovníkom. Keďže inak nič, zostaňme pritom, že Carpano je skutočne ikonickým miestom na popíjanie kávy a kvaterkovanie, nielen u starších Košičanov.
Zostáva ešte povedať, že kým Carpane oddaní štamgasti vedeli horliť za jeho záchranu, všetkým Košičanom bolo jedno, čo sa stane s námestím. Toto historické miesto (na prelome medzi historicky chráneným územím a menej chránenou časťou kedysi s periférnymi lokalitami) neprišlo na um nikomu chrániť pred nájazdom developera s panelovým monštrom auparku. V roku 1938 vypísalo mesto súťaž na rekonštrukciu námestia. Projekt mal obsahovať budova magistrátu, koncertnú sálu, krytú tržnicu, (mesto ju podnes nemá). Plány prekazila Viedenská artbitráž. Takže tak: na námestí zostali pilóny a náhrobné kamene po sovietskych vojakoch, ktorí tu mali zahynúť. V skutočnosti mesto bolo oslobodené bez ľudských obetí a pôvodne tu pochovaných vojakov preniesli na verejný cintorín. Nič proti pamätníku, akurát len to, že nie je v súlade s fakticitou. Popri pamätníku ani na jedna pamätná tabuľa na uchovanie pamäti o tom, že tisíce židov na pristavených dobytčích vagónoch lifrovali odtiaľ do záhuby v koncentrákoch. Ani M. R. Štefánika nevrátili na jeho pôvodné miesto. Zaslúžil sa o miesto Košíc mimo uhorskej mapy. Spolu s Masarykom majú busty na jednej čulej dopravnej križovatke mimo užšieho centra mesta. Lebo je to blízko historickej Masarykovej ulice. V dosahu onej historickosti však platilo i to, že po tejto tepne mesta premávala električka (slávna, nikde inde nevídaná, okružná s dosahom na železničnú stanicu) a mala byť ešte slávnejšia, keby sa bol realizoval projekt novej budovy stanice na konci tejto ulice. Starú budovu so secesnými detailmi zbúrali, starú trať električky neobnovili.
Skrátim to, lebo o čo všetko Košice prišli, na to by mohla poslúžiť celá kniha. Poďme však k novším pohybom v urbanistických podujatiach. Na počesť európskeho mesta kultúry 20013 bol zámer dostať pod strechu amfiteáter. Prešovský architekt ponúkol skvelú víziu, aspoň jeden objekt by sa bol mohol prezentovať ako odkaz do budúcnosti. Neboli na to peniaze. Rekonštruovali budovy v kasárenskom areáli a pomenovali to ako Kulturpark. Deväť objektov v štyroch budovách vegetujú do dnešných ako park duchov. Po sedemročnej stagnácii sa prelomil limit zákazu poskytovať objekty na prenájom. Kulturpark poslúži komercii. Na počesť honosného titulu mesta na jeden rok nič nové nepostavili, nič, čo by poslúžilo na odkaz do budúcna, ako slúži dnes košický dóm, divadlo, múzeum, radnica a pod. V Českých Budějoviciach na podobnú udalosť postavili nové divadlo, v Pécsi koncertnú sálu a integrovanú mestskú knižnicu, o. i. Košice dnes majú na polovicu postavený futbalový štadión. Na zvyšok nie sú peniaze. Futbalovú akadémiu pri štadiónu vybuduje maďarský investor, pomocou maďarskej vlády vznikla podobná akadémia v Dunajskej strede. Čo sme to za štát, keď na nič podobné nemáme. Pritom po tridsať tisíc mohol brať mesačne ako všimné policajný prezident. Vedia ľudia, že sú to ich peniaze ukradnuté z rôznych štátnych dotácií?!
Košice prišli o olympijské hry mládeže, mohli mať konečne modernú univerzálnu krytú halu, modernizovaný atletický štadión, neboli peniaze, bude ich mať Banská Bystrica, peniaze, halu, štadión! Blahoželám, Košíc mi je ľúto!
Tibor Ferko,
košický rodák
