Digitálna fotografia priniesla opätovný rozmach tejto záľuby medzi amatérmi. Pozdvihla aj kvalitu obrázkov a dnešné sofistikované konštrukcie fotoaparátov a ich softvéry fotia temer samé. Dokonca dokážu aj zaostriť na tvár s najširším úsmevom. Automaticky...
Najpodstatnejším výdobytkom digitálnej fotografie, okrem možnosti okamžitej kontroly nafotenej snímky a nulových nákladov na fotografie nepodarené, je však najmä jednoduchá možnosť ich následnej úpravy. Či už priamo vo fotoaparáte, alebo neskôr pomocou počítača, častokrát až do úplného zničenia snímky. A to bez nutnosti vyvolania a skenovania filmu.
Aj keď je na svete množstvo rôznych lepších aj horších programov na prácu s fotografiami, medzi ktorými už roky kraľuje Photoshop od firmy Adobe, predsa len ostávajú klasické kreatívne postupy, ktoré sa v počítači uskutočňujú ťažko. Iste, zručný počítačový grafik dokáže všetko. Teda, aspoň napodobniť. Ja by som však pre tých, ktorí ešte starý analóg nevyhodili, rád pripomenul zopár klasických trikov, ktoré rád používam. Trikov na jediný "cvak".
Veľmi zaujímavé výsledky a temer dobrodružné fotenie s ťažko predvídateľným výsledkom ponúka takzvaný cross-processing. Radi tak fotia mládežnícki fotoamatéri patriaci ku kultovému smeru lomografie. Aj vo fotošope sa dá podobný efekt napodobniť. Je to však trošku náročnejšie a keď má ten efekt vyzerať vieryhodne tak sa jedná o zdĺhavú procedúru.
O čo vlastne ide? Klasický cross processing je fotografovanie na inverzný film, ktorý je následne vyvolaný ako film negatívny. Teda, aby bolo všetkým jasné: rozlišujeme filmy negatívne, teda filmy určené na fotky na papieri, a filmy inverzné, z ktorých sa zhotovujú diapozitívy na premietanie. Každý z týchto druhov filmov má svoj vyvolávací proces. Je to chemický postup, pri ktorom sa na film zachytený obraz zviditeľní a zafixuje. Keď sa tento proces poruší, obraz sa nevyvolá, alebo dôjde k farebným a štrukturálnym posunom. Obvykle takéto posuny nie sú žiadúce, ale často ich kreatívni fotografi úmyselne používajú, aby dosiahli zvláštnu psychedelickú náladu snímky.Posúďte sami, ako pôsobí napríklad inak úplne banálna fotografia bohoslužby.
Táto fotografia bola nafotená na diafilm Fuji Provia 400, ktorý bol vyvolaný ako negatív. Všimnite si, že v tomto prípade došlo k zelenomodrému sfarbeniu tieňov, obraz dostal podstatne sýtejšie farebné podanie a vo svetlejších oblastiach pribudlo zaujímavé zrno. Ďalšia fotografia, taktiež nafotografovaná na rovnaký film a rovnako vyvolaná, bola navyše asi o jedno clonové číslo podexponovaná. Všimnite si zvláštny halo-efekt okolo svetiel a zaujímavú vignetáciu, ktorá dodáva fotografii priam tajomný ráz.
Pri crossovaní veľmi záleží od typu filmu. Každý diafilm sa pri vyvolaní na negatív správa úplne inak. Taktiež sa inak spáva v rôznych svetelných podmienkach, čo sa dá kreatívne využiť spomínaným podexponovaním. Dokonca sa film správa inak aj v rozdielnych oblastiach toho istého záberu - spomínané halo a tiene v rohoch. Skúsenosť hovorí, že napríklad väčšina inverzných Fuji filmov po crossovaní dostáva modrozelený nádych, avšak diafilmy Fuji citlivosti 100 ISO poväčšine červený. Diafilmy KODAK ostávajú po crossovaní temer bez nádychu, získajú však sýtejšie farby. Modrozelený nádych Fuji sa ale pri dostatočnom exponovaní temer stráca a výsledok je podobný KODAK-u. Nasledovný obrázok je na ten istý materiál FUJI Provia 400, avšak preexponovaný o jednu clonu. Všimnite si žiarivú bielu bez akéhokoľvek prifarbenia a sýte ostatné farby.
Do červena po crossovaní ladia prevažne Fuji diáky o citlivosti 100 ISO. To je na niektoré zámery dobré, avšak niekedy je tej červenej veľa. Zbaviť sa prílišného zčervenania dá opäť čiastočným preexponovaním. Vtedy akoby čierna farba je nahradená červenou. Nasledovné zábery boli nafotografované na crossovaný film Fuji Astia 100.
Dúfam, že vás na posledných dvoch fotkách nepomýlilo pozadie. Fotografie sú skomponované z obrazu a reflexu na vedľajšej sklenenej ploche - o tom napíšem inokedy.
Ešte zaujímavejšie výsledky crossovaním sa dajú dosiahnuť s filmami po záručnej lehote a s takými, ktoré neboli správne skladované a boli vystavené zvýšenému vplyvu tepla. Experimentovaniu sa hranice nekladú, avšak ide to do peňazí. Jeden 36 obrázkový film stojí okolo 6 Euro a jeho vyvolanie spolu s naskenovaním ďalších 6. A ak sme spokojní s výsledkom na 5-6 snímkach z celého filmu, tak si môžeme gratulovať. Keď sa to však podarí, tak obrázky majú úžasnú atmosféru.
Atmosféru, ktorú vo fotošope nedosiahnete...
foto: (C) Tibor Javor (fotografie sú hrubé skeny)
