Keď som s fotografickým diptychom začínal, hľadal som predovšetkým obsahové prepojenie medzi jednotlivými fotkami. Tvarová, či farebná harmónia nehrali až takú rolu. A zistil som, že mojim prácam málokto rozumie.
Diptych je totiž dosť zvláštna kategória fotografie. Obvykle vzniká spojením dvoch dokumentárnych záberov, ktoré boli nafotené s odstupom času a často na rozličných miestach. Samostatne tieto jednotlivé fotky nemajú hlbšiu myšlienku (samozrejme s výnimkou prác „majstrov" alebo náhody) a až ich spojením vzniká pointa. Táto myšlienka je niekedy zrejmá, niekedy skrytá a často krát má viacero vrstiev. Diptych je nielen na pozeranie, ale najmä na rozmýšľanie. Aj na zasmiatie.
Moje staršie diptychy sa najmä pokúšali vyjadriť názory na veci religiózne. Či v kontexte filozofickom, alebo ako akýsi protest, či svedectvo o dvojtvárnosti cirkvi. Boli však pre publikum nepochopiteľné. Tí, ktorí nemali „ten správny background", nevedeli vôbec o čo ide, alebo triafali vedľa. Naopak tí „pravoverní" sa pohoršovali. Výsledkom bolo zistenie, že aspoň prvoplánová myšlienka musí byť zo spojenia fotiek do diptychu zrejmá.
Aj môj vzor sa v tvorbe diptychov vyvíjal a jeho ostatné práce vyvolávajú dokonca úsmev, za ktorým je však toho veľa na zamyslenie. To bola aj moja snaha. Navyše som prešiel na čiernobielu fotku, ktorá má vhodnejšie výrazové vlastnosti. Zdá sa mi, že moje ostatné práce nie sú už také „filozoficky náročné". No neviem, či to zasa nie je na škodu veci. Predsa len ten diptych je viac o rozmýšľaní ako o čistom vizuálnom zážitku.
Takže, priatelia, vstúpte do malej virtuálnej galérie, v ktorej vám ponúkam k zhliadnutiu zopár z mojich diptychov. A hlavne, napíšte, čo si o tom myslíte.
foto: (C) Tibor Javor http://fotky.sme.sk/fotograf/7406/commandcom
