Pred časom ma napadlo pokúsiť sa nafotografovať známu kalváriu v Marianke neďaleko Bratislavy. Toto pútnické miesto skryté v hlbokom údolí Malých Karpát s bohatou a dlhou históriou je často objektom fotografov. Najmä pri rôznych masových púťach sa dajú uloviť zaujímavé zábery ľudí.
To ale nie je tá pravá Marianka. Marianka lesného šera a slnečného svetla iba zťažka sa predierajúceho hustými korunami mohutných bukov, Marianka tichého rozjímania, nerušeného ampliónmi exaltovaných bohoslužieb, ani spevom často už „posilnených“ pútničiek vracajúcich sa k autobusu.
Atmosféru marianskej kalvárie nie je ľahké zachytiť. Ono sa v šere lesa tak či tak ťažko fotografuje a navyše tak trocha naivne rozmiestnené skulptúry v jednotlivých zasklených kaplnkách vyznievajú na prvý pohľad gýčovito. Napriek tomu však chodím do Marianky fotografovať už dva roky. Fotografujem prevažne po staru – analógovo. Akosi mi analógové podanie k téme pasuje viac. Digitálne fotografie vyznievali príliš technicky tvrdo. Používam moju obľúbenú Fuji Superiu 400 a vysokosveteľné sklo Zuiko 55/1:1,2 na tele OM2SP. Fotím z ruky, často prilepený objektívom takmer na skle. Fotky nijako neupravujem avšak rád využijem reflex na skle kaplnky. Myslím, že dodáva tú pravú atmosféru.
Nuž posúďte sami, tu je pár fotiek zo série. Rád si prečítam vaše komentáre...
Fotografie vo väčšom formáte nájdete tu: http://fotky.sme.sk/fotograf/7406/commandcom
foto: (C) Tibor Javor
