Pri tomto bývalom štrkovisku akoby zastal čas. Ba možno sa ešte o kúsoček vrátil späť. Tie isté tváre chatárov, rovnako sa čvachtajúce deti a tá istá vôňa dozrievajúcich polí vôkol. A tie isté komáre.
Kedysi som aj napísal jednu folkovú pesničku s refrénom: Leváre, Leváre – žerú ma komáre, Čo s nimi robiť mám, keď repelent nemám... "Levárky" sú pekné aj skoro zjari, keď ešte tie komáre neštípu.
A ešte mnoho rokov predtým, ako som pri jednej stanovačke tú pesničku zložil, som na „Levárky“ chodil cez prázdniny na bicykli. Vtedy tam boli asi len štyri chaty a iba jedno malé jazero. Neskôr, počas boomu ROH rekreácií, prekvital miestny príjemný kemp so slušnou reštauráciou. A aby som nezabudol – aj bufet Komár. Pláž pri kempe s čistým záhorským pieskom poznali moje deti od čias hlbokého kočíka. Pre letné radosti všetkých druhov tu je priestoru aj dnes dosť.foto
Dnes sú však „Levárky“ o čosi smutnejšie. Kemp je prázdny, reštika zatvorená, stánky v kempe demontované a známy bufet pri ňom mimo prevádzky. Ešteže funguje Komár a nový bufet oproti. A ten má – čudujsa svete – aj dosť čisté toalety, chladené pivo, klasické párky a príjemnú „ženu za pultom“. Pár ľudí z okolitých chát sa na malú terasu zmestí a tí ostatní sa zmestia na svoje deky.
foto Voda je čistá, pomohla jej dvojročná revitalizácia jazera z eurofondov. Tá však nepomohla vodnému vtáctvu, ktoré hniezdilo obvykle v zadnej, kľudnejšej časti jazera. Dnes nevidno ani jedinú lysku, ani jedinú labuť... Škoda.
Škoda je aj krásneho lesa, ktorý pred dvomi rokmi zvalila veterná smršť. Ráz krajiny sa úplne zmenil a z lesného charakteru jazera jazera ostalo málo. A málo je tu aj návštevníkov. Ani „Rudava-fest“ na náprotivnom brehu tomu raz do roka veľa nepomôže. Tu zastal čas...
foto: (C) Tibor Javor
