Tento názor je pravdepodobne výsledkom reklám výrobcov moderných digitálnych fotoaparátov, ktorí súťažia o zákazníka najmä technickými parametrami. Či už sa jedná o množstvo megapixelov, čo najúčinnejšie automatické zaostrovacie systémy, alebo rôzne stabilizátory obrazu. Nečudo. Takýmito argumentami bojujú už viacero rokov výrobcovia videotechniky a televízorov. Takže laik už o niečom počul.
Ako je to však vo fotografii? Fotografia na rozdiel od videa nezachytáva pohyblivý obraz. Fotografia akoby fixuje jediný moment. Konzervuje určitú spomienku na daný okamih. Okamih, tak ako si ho človek zapamätal, nie je iba obrazový vnem. Je to komplex emócií, ktoré k sa k danému momentu viažu. Človek teda očakáva, že pri pohľade na fotografiu bude mať podobné pocity, ako vtedy, keď fotku nasnímal. A tu je ale kameň úrazu. Poznáte to: „Ježiši, ako to vyzerám?!“ A pritom fotografia môže byť technicky úplne dokonalá...
Fotografia teda má iné vyjadrovacie prostriedky. Na ich pochopenie nestačí si prečitať manuál k fotoaparátu, alebo kúpiť sofistikovaný grafický softvér. Jedným z najjednoduchších vecí, pomocou ktorých možno ovplyvniť náladu na fotke, je práca s ostrosťou. Ono totiž vôbec neplatí, že dobrá fotka je iba taká, kde vidno každý chlp, či vyrážku.
Ostrosťou či neostrosťou možno dosiahnuť veľa. Napríklad pri portréte vhodnou voľbou či už celkovej ostrosti, ale najmä hĺbkou ostrosti (teda zóny, v ktorej sú objekty zaostrené) môžeme zdôrazniť charakter portrétovanej osoby. V mojom archíve som iba tak námatkou našiel dva príklady. Prvá fotografia zachytáva starenu. Tu bolo vhodné akcentovať jej vrásky nielen voľbou filmu a jeho spracovaním, ale aj presným zaostrením. Druhá fotka je naopak digitálna. Všimnite si, že je to opäť vhodná voľba ostrosti a neostrosti, ktorá dáva fotke náladu.
Náladu fotografie možno ešte dotvoriť pomocou zmäkčovacieho filtra na objektív. Ľavá fotka je presne zaostrená a nesie akýsi „chladný“ pocit. Pravá je fotená s použitím spomínaného filtra a výsledkom je nálada úplne iná. Akási plná „krčmových výparov“, že?
Krajinári odjakživa mali úplne iné a snáď najvyššie nároky na ostrosť. Používali vždy najdrahšie objektívy s veľmi presnou kresbou. Dnes hovoria najmä o rozlíšení senzora. Na ostatné akosi neostáva priestor a peniaze (kvalitné objektívy sú drahé). Ale aj pri “krajinkách“ sa dá s ostrosťou a neostrosťou pracovať ako s kreatívnym nástrojom. Napríklad na jednej z vľavo uvedených fotografií je všetko ostré, vrátane trávy v popredí. Na druhej naopak sú steblá v popredí rozostrené. A z fotiek opäť vanie iná nálada. Samozrejme, voľba ostrosti aj tu súvisí s motívom.
O ostrosti a neostrosti na fotografii ako tvorivom prvku bolo popísané veľa. Ovšem treba siahnuť po odbornejšej príručke, pretože manuál fotoaparátu nestačí. A nezabudnime: Žiaden softvér nenahradí to, čo nebolo nafotené.
Foto: (C) Tibor Javor
