Náš fotoklub pri Stredoeurópskom dome fotografie sa rozhodol trocha si zatrénovať na známy bratislavský fotomaratón. Ten síce býva trocha neskôr, ale dobré počasie a najmä to, že kurátorka Petra Cepková si mohla na nás nájsť čas, spôsobilo, že sme sa zišli pred našou materskou základňou na Prepoštskej. Obálka s témami a pravidlami neostala ani minútu po desiatej zalepená a vyrazili sme.
Fotomaratón je zaujímavá disciplína. Ako som povedal, je to adrenalín. Dostanete totiž témy, niekedy dosť záludne postavené, a vy musíte v danom poradí tieto témy nafotiť. A to v časovom limite, bez možnosti akéhokoľvek „softenia“, a na každú z nich môžete použiť iba jediný „cvak“. Teda aspoň oficiálne, lebo pravda, kto to v digitále skontroluje, že? Ale súťaž bola pre nás, takže každý vie, koľko sám seba oklamal.
Ja som sa rozhodol ako jediný fotiť na analóg a navyše na preležaný starý diák. A ten že nechám crossovať. Nie preto, že by mi bolo ľúto nového filmu, ale maratónovú sériu treba nejako previazať, a tak mi crossované podanie pripadlo ako dobrý nápad. Taktiež som sa rozhodol, že všetko, nech to bude hocičo, nafotím v centre starého mesta, ktorého fotogenické zákutia dobre poznám. Nuž ale zrada. Petra vymyslela také témy, že ich fotenie v jednom štýle a naviac tak, aby som auto pohnúť nemusel, bude veľmi ťažké. Posúďte: de javu, hádanka, očista, nedosiahnuteľnosť, vo vlnách, sexualita. Ten diák by aj vyhovoval, ale bolo silné slnko, tak ho bude treba aspoň o dve čísla podexponovávať. Vykročil som teda hore Prepoštskou dúfajúc, že ako prvý námet niečo nafotím dierou v plechovom plote na Kapitulskej. Už som tou dierou raz fotil. Za plotom je vysoká burina a rozpadávajúci sa dom, ktorý už aspoň sto rokov rekonštruujú. Diera vytvorí akýsi „tunelový“ efekt. Tak a prvý cvak na tému „de javu“ mám. Snáď to výjde, analóg je vždy veľké prekvapenie.
V ten okamih mi bola jasná aj fotka na druhú tému. Bolo treba ísť ale na horný koniec ulice. Nuž ale práve tam, kde som druhú tému chcel fotiť snímala jedna známa slovenská fotografka akýsi noblesný mladomanželský pár na svadobné fotografie. Musím teda počkať. Ako tak pozerám, fotí mladých v prudkom protisvetle a nevesta má krížom cez tvár ostrý tieň. Na dlažbe leží jej biely kabátik. Vravím teda: „Vidím, že nemáte asistenta, nepodržím ten kabátik ako odrazovú plochu, aby sa ten tieň vyjasnil?“ Fotografka: „Ďakujem, ja to fotím hi-key..“ a ukázala mi na displeji takmer bielu fotku. Nuž má svoj štýl a aj ja som konečne mohol zasa vo svojom štýle cvaknúť jediný cvak na tému „hádanka“. A čo to je? Prezradím: sklená vata, ktorou si ktosi zateplil rozbité okno.
A tu sa mi, ako to de javu, vybavil tretí záber. Téma je „očista“, a to sa dá chápať nielen ako ranné umývanie, ale aj inak. Napríklad trocha enviromentálne. No a na hornom konci Prepoštskej viem, že je na jednom starom ošarpanom dome polorozbité okno a že tam už pár mesiacov leží nepohnute pohár od koly z fastfoodu. Fajn, pohár tam je, ešte prehodiť objektív na širokáč, nastaviť čo najmenšiu hĺbku ostrosti a „cvak“.
Štvrtá téma mi bola taktiež už jasná. Mám to aj nafotené takpopvediac „normálne“. „Nedosiahnuteľnosť“ mi pripomína čosi duchovné. Možnože kríž. A „cvak“ bol na svete.
Ako tak idem od Dómu smerom naspäť do centra a rozmýšľam, čo nafotiť na tému „vo vlnách“ bez toho, aby som fotil obligátny Dunaj, všimol som si jednu dievčinu, ako v minimálnych kraťasoch čupiačky kefou čistí akési fľaky na dlažbe pred kaviarňou. V momente ma napadlo, že odfotiť pohľad na tie kraťasy a ruku s kefou vo vedre, tak mám na jediný cvak všetkých šesť tém: de javu, hádanku, očistu, nedosiahnuteľnosť, vlnky aj sexualitu! Nuž ale, nediskli by ma? Tak som ten záber oľutoval a radšej som pri Rolandovej fontáne požiadal jednu mamičku, aby sa trocha počľapkala so svojím dievčatkom vo vode. Môj pôvodný plán, zopakovať jeden z mojich starších záberov na zrkadliace sa budovy sa nedal realizovať, príliš fúkalo.
Tak a posledná téma. Trocha som asi vedel, čo nafotím. V kostoloch je kopa krásnych obrazov a sôch, v ktorých často autori zobrazovali svoje lásky, či vysnívané múzy. Nie je tomu inak ani u Františkánov, kde na jednom bočnom oltári je zobrazená mladučká Mária. Čosi číta zrejme zo svätej knihy. A krásne voyersky na ňu pozerá kamenný nápadník. Ešte nasadiť taktiež voyerskú dvestovku a je to! Téma „sexualita“ bude v barokovom prevedení.
Šesť tém, tri hodiny. Potom sadnúť do auta a rýchlo do minilabu, kde mi známi za trištvrte hodiny diák nádherne crossovali a súčasne urobili náhľady. Stíham ešte jedno pivo a pred klubom stretávam kurátorku Petru Cepkovú. Aj sa chválim, ukazujúc strip vyvolaného filmu, že mám aj „corpus delicti“. Samotné vyhodnotenie a podrobný rozbor jednotlivých fotiek všetkých súťažiacich trval niekoľko hodín. Všetci sme sa veľa naučili a Petra veľmi povzbudivo a kvalifikovane komentovala poctivo všetky zábery. A ako som skončil? I keď tá „očista“ nebola celkom to, čo kurátorka očakávala a tie „člapkajúce ruky“ boli príliš prvoplánové, séria sa páčila najviac...
Dúfam, že aj vám...
foto (C) Tibor Javor
