Street foto. Alebo soft paparazzi?

Robiť pouličnú fotografiu nie je jednoduché. Fotka musí mať najmä atmosféru, musí vyjadrovať pocity fotografovaného človeka a musí mať zvládnutú kompozíciu a mať ostrosť tam, kde treba. Vystihnúť ten pravý okamih je vec predvídania a aj tak trocha psychológie. A hlavne, netreba sa skrývať. Treba nadviazať s „modelom“ prinajmenšom očný kontakt a úsmevom sa ho spýtať o súhlas. Keď to nejde a objekt je priďaleko, snažím sa vybrať záber, na ktorom nie je tvár a identita človeka spoznať. No, musím sa priznať, že niekedy toto pravidlo aj prestúpim.

Street fotím roky. Fascinuje ma to, je to naozaj dobrodružstvo. Fotím prevažne starou analógovou zrkadlovkou Olympus OM2sp a používam prakticky iba dve sklá. Širokáč Zuiko 24/1:2,8 a street-zoom Zuiko 85-250/1:5. So širokáčom musíte naozaj ísť objektu „až na telo“, a tým sa vlastne priznáte že fotíte. Niekedy objekt dokonca pózuje a má z toho radosť. Dá sa s ním fotiť aj za horšieho svetla, pretože dlhší čas udržíte. Zoom prichádza v úvahu iba ak svetlo dovolí exponovať najmenej päťstotinou, aby obraz nebol roztrasený. Ostrím pochopiteľne manuálne a najradšej využívam režim priority clony.

V prvom rade ale, prečo fotím na film a nie digitálne. Iste, mám aj dosť záberov digitálom, ale v mojich rukách má digitál niektoré nevýhody. Ak odhliadneme od toho, že v automatickom režime si fotoaparát ostrí kam on uzná za vhodné (väčšina objektívov pre digitály nie je už na manuálne ostrenie ergonomicky stavaná), neuspokojuje ma nedostatočná svetelná dynamika. Ale najmä mi vadí akási „tvrdosť“ podania. Proste analógové zrno má pre mňa svoje čaro. Na street sa hodí najmä čiernobiela fotografia, ktorá dokáže odfiltrovať rušivé obrazové prvky okolo objektu. Následné prevody digitálnej fotografie do ČB niekedy fotku dosť pokazia. Preto teda film, i keď si vždy musím počkať na spracovanie. Ale tá hodinka ubehne pri kávičke ako nič.

S čiernobielymi filmami je to dnes už niekedy kríž. Zvykol som si na servis minilabu a už sa mi v klasickej chémii máčať nechce. Tak používam čiernobiele filmy spracovateľné vo farebnom procese C41. Nesú označenie CN, ako „color negativ". Veľmi dobre sa fotilo s filmom Fuji Neopan 400CN, ten ale v Európe už nie je dostať. Prakticky jediný dostupný čiernobiely CN film dodáva KODAK. Má označenie KODAK Professional BW400 CN a stojí okolo 5 Eur v 36 snímkovej verzii. Je vynikajúco expozične pružný (vysoká svetelná dynamika), ale najmä má neprekonateľné zamatovo mäkké zrno. Hranová ostrosť je taktiež vynikajúca.

Filmy, ako som povedal, dávam spracovať do minilabu. Najlepšie sa mi osvedčil ten v bratislavskom Auparku, pracujú veľmi čisto. Ihneď po vyvolaní nechávam film celý naskenovať na veľkosť minimálne 21x25 cm, čo dá v prepočte 2728x1830 obrazových bodov. Viac v podstate na street ani netreba. Filmy nechávam skenovať nemaskované, teda aj s nerovným okrajom záberu spôsobeným nerovnosťami výrezu komorou fotoaparátu a Schwarzshildovým efektom. Zábery prakticky nijako neupravujem, snažím sa nerobiť ani výrezy, prezentujem ich ako hrubé skeny. Má to svoje čaro, ale musíte komponovať precízne do hľadáčika. Niekedy maličko upravujem tonalitu, aby záber dostal taký retro-štich. Stačí v stredných denzitách a tmách pridať 3-5% červenej a 3-5% žltej (v RGB). No a pochopiteľne, pri zmenšovaní na web dvíham gammu vo všetkých kanáloch asi o 0,15-0,2 a doťahujem tmy podľa histogramu na ich pôvodné miesto.

Dosť bolo techniky, takže sa vráťme k tej prechádzke Bratislavou. Ponúkam vám malý výber zo záberov nafotených zhruba v priebehu roka. V lepšej kvalite niektoré z nich môžete zhliadnuť v mojom profile na fotky.SME:  http://fotky.sme.sk/fotograf/7406/commandcom

A hlavne, budem vďačný za každú vašu kritiku. Posúva človeka ďalej.

Babinec

Zlá správa

Chat

Čo pozeráš?

Súrny hovor

Horúčava

Láska cez internet (jediná digitálna zo série)

Meničko

Money for Holidays

Priatelia

Promotéri

Siesta

Grécki speváci

Bedekre

Street Rock

Tanec

Balerína

Návrat domov