V roku 1962 navrhol Josefa Růžička pololubovú gitaru Jolana Diskant. Nebola to jeho prvá ani posledná. Jolany boli svojho času predsa pojem. V tých časoch ale navrhovať v československu vyrobiteľné gitary bolo umením, pretože sa nedostávalo kvalitného hardvéru. O to viac je treba oceňovať invenciu konštruktéra, pretože táto gitara, päťdesiat ročná Jolana Diskant po renovácii, hrá lepšie ako mnohé bežne dostupné gitary svetových značiek.
Jolana Diskant sa na prvý pohľad nelíši od podobných nástrojov toho obdobia. Keď sa ale bližšie pozrieme na jej konštrukciu, oceníme Růžičkovu nápaditosť. Najmä konštrukcia krku a sustain bloku. Sustain blok (konštrukčný prvok, ktorý pri pololubových gitarách predlžuje dozvuk strún) nie je ako obvykle z jediného masívneho dreveného bloku, ale je zložený z troch smrekových hranolov, ktoré pozdĺžne vyztužujú telo gitary. Dva sú nalepené na hornej rezonančnej doske a jeden centrálne na dolnej. Naopak hmatník nie je prilepený na rezonančnú dosku, ako tomu býva zvykom, ale je konštruovaný ako akási konzola nad ňou. Toto riešenie umožňuje okrem predĺženia dozvuku aj lepšiu rezonanciu tela gitary a zabraňuje akustickému skratu medzi hornou a dolnou doskou, ktorý pri obvyklej konštrukcii utlmuje nezosilnený zvuk gitary. Takto okrem strún a snímačov hrá aj drevo nástroja.
Telo Jolany Diskant má výšku 5 cm pri okraji, v strede asi o 3 cm viac. Je to takzvaná arch-top gitara. Telo je vyrobené z javorovej preglejky a pozdĺžne výztuhy, o ktorých bola reč, zo smrekových hranolov zhruba 3x3 cm. Krk je z javora a hmatník z orechového dreva. Pochopiteľne, v priebehu výroby bolo zrejme použitých viacero materiálových variácií, podľa dostupnosti, tak ako to bolo v tých časoch obvyklé. Krk bol pôvodne k telu priskrutkovaný centrálnou skrutkou, pri rekonštrukcii sa ale javilo lepšie ho súčasne prilepiť, aby sa ešte zlepšili akustické vlastnosti nástroja. Hmatník je osadený 21 „jumbo" pražcami plus nultým pražcom, čo zvyšuje stabilitu ladenia. Gitara je olemovaná trojnásobnými „bindingami", hmatník „bindingom" jednoduchým.
Nastroj, ktorý sa mi dostal do rúk, mal asi 50 rokov a evidentne bolo na ňom intenzívne hrané. Napriek „obúchanému" zovňajšku, vypadanému lemovaniu a elektriky v zúfalom stave, som ho za pár babiek kúpil. Potom nastúpili plány, ako ho zrenovovať. Kým som zháňal a konzultoval vhodný hardvér, môj známy gitarár z Banskej Bystrice, Miloš Matušek, dal gitaru do „glancu". Dostala nový červený „sunburst" s nitrolakovým tvrdým vysoko lesklým finišom, hmatník po prebrúsení dostal nové pražce a boli vymenené všetky „bindingy".
Napokon gitara dostala nový hardvér. Strunník, kobylku Gotoh Tune-o-matic a struny D´Addario XL Chromes Jazz Light v jedenástkovej hrúbke. O snímačoch som veľmi veľmi špekuloval. Pôvodne bola gitara osadená českou kópiou P90 pod názvom Jolana Brillant. Ja som sa rozhodol pre humbuckery, taktiež české. Moravák Rado Macho vyrába úžasné snímače a za dobrú cenu pod svojou značkou RM-Pickups. Voľba padla na set Color Sound so stredne silným magnetickým poľom, aby snímače struny nedusily. No a na záver potenciomere a trojcestný prepínač odkiaľsi z Ameriky.
Výsledok je vymykajúci sa dnešným predstavám o „socialistických" gitarách. Nástroj je výborne hrateľný, ladenie presné a stabilné a dohmat je tak akurát aj na akordickú hru aj na jazzové sólička. Zvukovo a celkovým charakterom má nástroj, vďaka kombinácii strún a snímačov, teplý a plný zvuk so zaujímavými výškami najmä ak sa hrá jemne zkreslene. Ja najradšej používam Behringer V-tone Accoustic Driver ADI21 a Marshall combo AS50R. Zdá sa, že takto je gitarka vhodná do jazzu a rockabilly. No a ako to hrá? Takto:
Foto: internet a autor
