Nechcem na tomto mieste menovať ani autorku oných objavných kníh, ani písať recenziu, či kritiku filmu. Začnem trocha skrátenou príhodou, ktorú som opísal v jednom mojom staršom blogu:
Stojím pri pokladni v Bille a vykladám na pokladničný pás sobotný nákup. Pekne systematicky, najprv ťažšie veci a potom krehkejšie, aby sa pri ukladaní do tašiek nič nerozmliaždilo. Po jogurtoch nasledujú chrumkavé žemličky a práve, keď sa na pult chystám položiť vajíčka ozve sa tupé buchnutie, až sa strhnem. To akási navoňaná panička na vysokých opätkoch s vysponečkovaným dievčatkom ležérne položila takmer na moje pečivo desaťkilový mech psích granulí. „Prosím vás, pani, nemohli by ste chvíľočku počkať, mám tu ešte nejaké veci“, vravím prekvapeným hlasom. „No prepáčte, nevidíte, že toho tu mám veľa?“ vraví pani a nonšalantne hodí na pohyblivý pás ďalší mech psieho žrádla. Chvatne nákup nahádžem do vozíka a radšej vybehnem na parkovisko. Iba úchytkom registrujem, že klopkajúce opätky vezúce nákupný vozík s dvomi mechmi psích krekier, zastanú pri obrovskom džípe. Tá pani pláva životom so šťastím. Pláva životom zľahka odhŕňajúc ostatných ako lístie na hladine rybníka. Nie, nechce nikomu zle, ba dokonca aj dve percentá na charitu pošle a upratovačke, či svojmu záhradníkovi, na vianoce darček pochystá. Ale iný svet, ako ten jej, iné pravidlá, ako tie jej, pre ňu neexistujú...
Táto pani objavila „tajomstvo“. Ani nemusela byť na nijakom kurze, nečítala žiadnu knihu a necvičila sa v technológii „zázraku“. A iste nevidela ani onen kultový film. Proste nejako prišla na to, že život jej dopraje vždy to, po čom túži, ak po tom túži silno a nekladie si nijaké hranice vo svojich predstavách. A úprimne sa čuduje, prečo iní hrdlačia a počítajú každý cent. Objavila zákon „príťažlivosti“ a ani si to neuvedomuje. Vie však, že keď s láskou očami hladká na obrazovke internet bankingu rastúci počet núl pred desatinnou čiarkou, do druhého dňa iste zasa nejaká platba nabehne.
V podstate ani dianie sa „zázrakov“ nie je nič nové pod slnkom. Stáročia ľudia vedia, že pozitívne myslenie prináša pozitívne ovocie, a to nie len v materiálnom svete. A žobraví mnísi ďakujú už stáročia za každý nový deň, či za každú misku ryže. Všetko je to veľmi fajn.
Prečo však rovnaké stáročia takmer všetky náboženské, či filozofické systémy považovali tieto „mentálne“ či „duchovné“ technológie za súčasť skrytej tradície odovzdávanej po generácie z majstra na žiaka určenej iba pre „vyvolených“? Čo viedlo týchto nepochybne znalých majstrov k snahe o neustále ukrývanie mystických techník? Keby ich ovládali vedome všetci ľudia, nebolo by lepšie na tejto planéte? Veď dokonca aj v evanjeliách nájdeme zakódované zásady identické s odhaleným „tajomstvom“ a návody ako privodiť „zázrak“.
Kedysi dávno, snáď pred tridsiatimi rokmi, sa moja knižnica začala pomaly zapĺňať literatúrou, ktorá viac, či menej, chodila ako „kocúr okolo horúcej kaše“ okolo podobných tém. A nebola to iba literatúra ezoterická, či okultná. Témou sa zaoberajú aj uznávaní biblisti a teológovia. Ale iba po určitú hranicu. Otvorenejšie sa s týmito témami stretnete iba na kurzoch, rôznej kvality a ceny, kde vás viac alebo menej seriózny učiteľ uvedie do základných techník. Na viac ani ten nemá odvahu.
Sila mysle je totiž obrovská. Taká, že skutočne by vedela „hory prenášať“, či prinútiť figovník, aby sa „vytrhol aj s koreňmi“. A v tom je ten háčik. Sila mysle dokáže uzdraviť, ale aj zabiť. Seba samého, či druhého človeka. Sila mysle totiž pracuje bez ohľadu na svedomie. A dať nevedomému a nezrelému dieťaťu do rúk nabitý samopal môže spôsobiť katastrofu. To si žiaden, ani ten najkomerčnejší „majster“ nedovolí.
Výcvik žiaka, ako sa zhodujú viacerí učitelia, trvá „tisíc dní“. Tisíc dní, počas ktorých učiteľ odovzdáva svoje vedomosti podľa toho, ako žiak postúpil v oblasti morálky, svedomia a hodnotového rebríčka. Konečne, aj Ježišovi učeníci s ním chodili vraj tri roky, aby im pri rozlúčke nakoniec povedal, že „ešte veľa vám mám povedať, ale by ste to nezniesli“.
Nezrelý človek uprednostňuje primárne svoje ego. To je to, čo ho vedie a čo určuje charakter jeho myšlienok, prianí a konania. Nezrelý človek nedokáže posúdiť, či peniaze, ktoré si želá zarobiť, aby sa mal dobre, nebudú chýbať chudákovi. Veď nerobí nič zlého, keď mu ide biznis, alebo získa vysnívaný dom. V oblasti motivácie egom je zakódovaný praveký boj o prežitie. Snáď preto jedinou oblasťou, kde je riziko pokĺznutia sa najmenšie, je snaha o uzdravenie. Svoje, alebo iných ľudí. Preto sa mnohé školy mentálnych techník zameriavajú výhradne na liečenie.
Vráťme sa však k pani so psími krekrami a k odhalenému „tajomstvu“. Viete si predstaviť, keby nie milióny, ale miliardy ľudí vedome používali spomínané postupy? Bez všeobecného zvýšenia morálky a čností človeka? Motivovaní zas a stále svojím egom? Zlepšilo by sa niečo?
Nie. Zas by sme sa bili ako psy. A zasa by bolo potrebné odhaliť nejaké ďalšie tajomstvo.
P.S. Nuž a keby niekto nevedel, ako sa robí biznis, ale tvrdý biznis, kuknite sem: http://thesecret.tv/index.html
