V moravskom Vsetíne má výroba sklenenej krásy už vyše deväťdesiat ročnú tradíciu. Niekedy v roku 1920 miestny sklár Ludvík Ondra vyfúkol prvú sklenenú vianočnú ozdobu. Jeho výrobky sa čoskoro stali hitom a výroba rástla. Do dnes sa touto výrobou krásy zaoberá asi šesťdesiat ľudí, prevažne žien, v družstve IRISA.
Družstvo nevydáva katalóg, ani cenník. Má totiž v sortimente asi pätnásť tisíc motívov. Odberateľ si vyberá vo vzorkovni, kde má každý druh svojho reprezentanta. Vyše deväťdesiat percent výroby smeruje do USA a západnej Európy. Že by našinec dával prednosť čínskemu plastu?
Výroba tejto krehkej krásy je však veľmi náročná. Nielen na presnosť fúkačiek a pevnú ruku maliarok. Práca je náročná najmä prostredím na niektorých pracoviskách, kde je často horúčava od plynových horákov, alebo rôzne výpary chemických látok a riedidiel. A najmä jednotvárnosť. Dokázali by ste si predstaviť fúkať osem hodín z rozžeraveného skla stále a stále vianočné gule? Alebo maľovať stále tie isté hviezdičky?
Výroba sa začína vo fúkarni. Ponajprv je potrebné oddeliť z trubíc zo špeciálneho skla potrebný kus, jeden koniec zataviť a druhý vytiahnuť do akejsi stopky. Polotovar, trubice, sa dovážajú z Nemecka. Sú lacnejšie.
Následne je vyfúknutá bublina – základ vianočnej ozdoby. Väčšinou ide o gule rôznych priemerov, niekedy sa bublina tvaruje pomocou formy napríklad do tvaru figúrky.
Je to práca veľmi namáhavá a hrozia tu rôzne pracovné úrazy. Ženy ju však berú s úsmevom a láskou, iba sem tam zašomrú, že kvôli poľským polotovarom niektoré fúkačky ostávajú doma.
Ďalšou operáciou je postriebrenie gule zvnútra. Na veľkom špeciálnom stroji jedna pracovníčka ručne napĺňa jednu banku za druhou dávkou chemikálie a druhá po postriebrení maličkými dvierkami vyberá postriebrené gule.
V prípade farebných gulí sa tento polotovar opäť ručne namáča do farieb a necháva vysušiť v sušičke.
Napriek odsávaniu je tu smradu dosť. Otvoriť okná nie je možné, prach by mohol znehodnotiť výrobky.
Medzisklad. Tu odpočívajú v stovkách kartónov ozdoby pripravené na ručné pomaľovanie a ďalšie dômyselné dekorovanie.
Maliarky to majú, pokiaľ sa týka pracovného prostredia, lepšie. No kvalitné štetce si strážia ako oko v hlave, často si ich kupujú za vlastné.
A ako vznikajú tie známe trblietavé dekory? Aké jednoduché. Guľa sa pomaľuje bezfarebným lakom, ktorý sa následne posýpa sklenenou drvou z odpadu.
A potom musia takmer hotové ozdoby dobre vyschnúť. Na obrovských regáloch stoja nastoknuté tisíce a tisíce prekrásnych gulí a iných tvarov, kým im stopky v záverečnej operácii neodrežú a nepripevnia na ich miesto závesný krúžok. A potom už len do kartónu a na vianočný trh.
Fotoreportáž vznikla s láskavým dovolením družstva IRISA vo Vsetíne.
