Rifle nazýva celý svet názvom „jeans“ (džíns) podľa skomoleného názvu mesta Janov (Genoa – dženoa) odkiaľ pochádzala silná bavlnená plachtovina, ktorú v roku 1873 páni Jacob Davis a Levi Strauss nafarbili na modro a začali z nej šiť pracovný odev pre kovbojov a baníkov.
Prečo sa ale u nás názov „jeans“ neujal? Prečo sa stále viac, ako „džíny“ používa slovo „rifle“? Džíny sa stali populárne medzi mládežou v Európe niekedy v šesťdesiatych rokoch. U nás, za železnou oponou chrániacou socialistickú spoločnosť pred únikom občanov a brániacou prieniku kapitalistických diverzantov a obchodného tovaru, boli džíny dlho nežiadúcim oblečením, za ktoré mohla byť aj zhoršená známka z chovania. V lepšom prípade boli rodičia predvolaní do školy, aby im to riaditeľ pekne vysvetlil.
No pokroku sa brániť nedá. Ani za socializmu to tak ľahko nešlo. A tak sa stalo, že džíny sa ku nám predsa len infiltrovali. Keď začali byť žiadané aj deťmi prominentov, múdri štátni plánovači rozhodli, že dovezú zopár kusov do Tuzexu.
Pardón, vy neviete, čo to bol Tuzex? Ale veď o tom spieval aj Paľo Habera! Veď kto by nepoznal pesničku „Reklama na ticho“. No a presne ako Paľo spieva, keď do špeciálne zriadených obchodov, kde sa dalo nakupovať za „bony“...
Pardón, vy neviete, čo to boli „bony“? Teda „tuzexové koruny“? To boli také papieriky, ktoré dostávali dôchodcovia namiesto svojich právoplatne zaslúžených amerických dôchodkov, keď sa náhodou vrátili zomrieť na rodnú hrudu, alebo tí vyvolení, ktorí z nejakých príčin zarobili trebárs diéty v markách na zahraničnej služobke.
No späť k tomu Haberovi. Keď teda do Tuzexu dostali prvé zásielky džínov, stál tam niekedy už od šiestej rána rad. Ani sa neskúšalo a bralo sa čo prišlo prvé pod ruku. Pod neďalekým podchodom sa predsa dalo vymeniť. No a značka bola tiež iba jediná: „RIFLE“.
Správne sa to má čítať „rajfl“, lebo to slovo znamená po anglicky pušku. No kto by sa trápil s nejakou angličtinou. Rifle ostali riflami a dokonca ešte dnes nájdete reklamy na „Originálne rifle RIFLE“.
Naša socialistická ekonomika však nespala. Denim síce neexistoval, avšak mám taký pocit, že prostějováci začali čoskoro z nejakej roletovine podobnej modrej látky šiť strihovo podobné nohavice. Ozdobené boli praktickými niklovými cvočkami, ktorým tvrdošíjne odpadávali hlavičky. No a na pás prišívali umelohmotnú nášivku s nápisom TEXAS. A tak vznikli „texasky“.
Názov „texasky“ sa zachoval viac v Česku. U nás sú bežnejšie „rifle“. Málokoho však napadne, mladých teda určite nie, odkiaľ ten názov vznikol. Rovnako ako neveria, že za vlády komunistov sa nedalo prakticky nikam na západ vycestovať a že šampóny Melinda a pracie prášky OMO sme chodili nakupovať do Maďarska. Dokonca sa na takéto nákupy organizovali aj zájazdy „er-ó-há“.
Pardón, vy neviete, čo je to „er-ó-há“??
